Dolné Trhovište

V údolí potoka Galanovka medzi obcami Tepličky a Dolné Trhovište ležia pozostatky stredovekej osady z 12.-13. storočia a nálezy pravekých mladokamenných nádob a kamenných nástrojov z obdobia 4 000 rokov pred n. l.. V intraviláne obce v časti Zlatárky našli pozostatky osady z doby laténskej a doby rímskej. V časti Turná sa našli objekty z mladšej doby kamennej. Identifikovaný bol rondel v …

Devínske jazero

Devínske jazero je oblasť medzi riekou Moravou a Devínskou Novou Vsou. Táto bývalá citlivá hraničná oblasť si možno aj vďaka svojej minulosti ponechala prírodnejší charakter. Nie je to jazero, akoby názov napovedal, je to niva rieky Morava, inundačné územie, ktoré býva niekedy viac, či menej zaplavené. Popri rieke Morava sa nachádzajú dreviny mäkkého lužného lesa, predovšetkým vŕby a topole …

Červený Kláštor

Červený Kláštor leží na sútoku rieky Dunajec a potoka Lipník, je centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici. Názov obce je odvodený od červenej krytiny na streche kláštora Jána, na návrh prvého priora. V rokoch 1329 až 1563 bol sídlom kartuziánov, v rokoch 1704 – 1782 kamaldulov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláštor …

Súľovské skaly

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov a väčšieho celku Strážovských vrchov, vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána, ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca. Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod. Na tomto území je Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly. Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby …

Bojnice

Bojnice ležia na juhovýchodnom úpätí Malej Magury, na okraji Hornonitrianskej kotliny, v nadmorskej výške 291 metrov nad morom. Na rozlohe takmer 20 km2 tu žije 4 922 obyvateľov. Bojnice sú aj v zahraničí známou paleontologickou lokalitou a patria medzi lokality z najstarším paleolitickým osídlením na Slovensku. Prví ľudia sa tu usadili už asi pred 100 000 rokmi. Zrejme už ľud púchovskej kultúry na hradnej kope postavil hradisko, ktoré si neskôr prispôsobili Slovania. Našla sa tu po nich keramika, železné predmety, ale doložené je aj dechtárstvo. Zo strážnej osady sa v polovici 9. storočia Bojnice stali hradným …

Borinka

Borinský kras s rozlohou 14.6 hektára je súčasťou Chráneného krajinnej oblasti Malé Karpaty. Zahrňuje neprístupné jaskyne, vyvieračky (napr. Borinská a Pajštúnska), údolie Prepadlé a Medené Hámre. Veľké Prepadlé bolo v roku 1995 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Nachádza sa tu ponorná fluviokrasová jaskyňa …

Bojnický zámok

Bojnický zámok je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Bol dreveným hradom, ktorý bol postavený na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol stavaný z kameňa ako majetok Poznanovcov (bojnicecastle.sk). Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1489 bol majiteľom Matej Korvín, do roku 1526 Bojnický zámok (hrad) obývali Zápoľského …

Slobodné kráľovské mesto Komárno

Mesto Komárno je najjužnejším miestom na Slovenku. Maďarský názov mesta je Komárom, nemecký Komorn, latinský Camarum, Comaromium. Pre odlíšenie od mesta s rovnakým názvom, ktoré leží v Maďarsku, je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno) alebo Révkomárom. Na ploche 103.17 km2 tu žije 34 190 obyvateľov. Leží pri sútoku Dunaja a Váhu v nadmorskej výške 108 metrov nad morom. Je jedným z najstarších sídlisk v Karpatskej kotline. Žili tu Kelti, Rimania vybudovali na opačnom brehu Dunaja vojenský tábor a mesto Brigetio a neďaleké Celemantia. V dobe sťahovania národov sa tu dlhšie …

Devínska Kobyla - unikátna lokalita celosvetového významu

Devínska Kobyla je jedna z najunikátnejších lokalít celého Slovenska. Je veľmi bohatá na pestrú paletu foriem prírody. Vykazuje vysoký stupeň biodiverzity, aj preto, lebo pôvodne šlo o zalesnenú lokalitu, na ktorej však človek historicky hospodáril, odlesňoval, kosil apod. Je najvyšším vrchom Devínskych Karpát s nadmorskou výškou 514 m nad morom a zároveň je najjužnejším výbežkom …

Hrad Devín

Známe zrúcaniny hradu Devín, ležiace na skalnom brale nad sútokom Moravy a Dunaja, patria k významným pamätníkom slovenskej minulosti. Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola príčinou aj k založeniu mohutného slovanského hradiska na hradnom návrší, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina. V priebehu stáročí sa tu vystriedali Kelti, Rimania a …

Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja

V stredoveku zmienky hovoria o siedmych kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej baziliky stála katedrála Svätého Vojtecha, bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej baziliky sa nachádzal kostol Svätého Štefana Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová kaplnka Svätého Štefana. Pozostatky kaplnky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je hradná kaplnka svätého Vojtecha III. v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha, ktorá je dominantou Ostrihomu. Postavili ju v rokoch 1822 – 1869 v klasicistickom štýle na mieste stredovekého …

Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti

Sandberg je súčasťou Devínskej Kobyly. Na Sandbergu sa našli mnohé skameneliny, je významnou paleontologickou lokalitou. Mnohí Bratislavčania chodia často na Sandberg. Z Devínskej Novej Vsi je to naozaj na skok.Ako už aj názov napovedá, Sandberg je tvorený pieskami, pieskovcami, litotamniovým, lumachelovými a piesčitými vápencami a brekciami a piesčitými ílovcami. Z geologického hľadiska sú tieto horniny usadené len krátku dobu, preto sú len málo spevnené. Aj vďaka tomu je Sandberg svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu viac ako 300 druhov skamenených organizmov. Napr. lastúrniky, červy, hubky, ustrice …

Mútne

Mútne leží v nadmorskej výške 836 metrov nad morom, na odlesnenej Podbeskydskej brázde. K obci patria aj osady Duľov a Mútňanská píla. Založenie obce sa viaže ku grófovi Gašparovi Illésházymu, ktorý v roku 1647 prikázala Matejovi Benčíkovi z Jasenice, aby pri potoku Mútnik založil dedinu. Názov obce je podľa potoka, o ktorom hovorievali, že tiekol mútny aj vtedy, keď nepršalo. Mútne bola valaská obec. V roku 1659 mala 488 obyvateľov. Vďaka svojej polohe vysoko v horách, bola obec neraz ušetrená od pustošenia a násilností v nepokojnom 17. storočí …