2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Stavby, Stavby, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 3812

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 7171

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie Hrad Tema­tín”Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jusCica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.

Odka­zy:

Video­záz­na­my:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Kočovský park

Hits: 5813

V Kočov­ciach sa nachá­dza pek­ný park. Je vyhlá­se­ný ako Chrá­ne­ný are­ál. Je to park Kočov­ské­ho kaš­tie­ľa. Ved­ľa neho sa nachá­dza jaz­dec­ký are­ál, kto­rý je aj cen­trom hipo­te­ra­pie. V are­áli par­ku je baro­ko­vý kaš­tieľ, kto­rý bol posta­ve­ný pod­žu­pa­nom Jura­jom Prí­les­kým v roku 1730. V 1880 bol v duchu roman­tiz­mu pre­sta­va­ný vďa­ka Gej­zo­vi Rakov­ské­mu (Regi­na Hul­ma­no­vá). Po roku 1884 bol zalo­že­ný park. Kaš­tieľ je od roku 1967 v uží­va­ní Sta­veb­nej fakul­ty STU Bra­ti­sla­va (Leták Učebno-​výcvikové zaria­de­nie Sta­veb­nej fakul­ty STU v Bra­ti­sla­ve). Súčas­ťou kaš­tie­ľa je aj konia­reň, kde okrem výcvi­ko­vých jázd pre verej­nosť sa posky­tu­je hip­po­te­ra­pia pre pos­ti­hnu­té deti. Kaž­do­roč­ne sa orga­ni­zu­je v augus­te Deň otvo­re­ných dve­rí pre deti s pos­ti­hnu­tím – súťaž v par­kú­ro­vom ská­ka­ní O Považ­ský pohár” (Wiki­pe­dia).


In Kočov­ce, the­re is a beau­ti­ful park desig­na­ted as a Pro­tec­ted Area. It is the park of Kočov­ský Manor. Next to it is an equ­es­trian area, which also ser­ves as the cen­ter for hip­pot­he­ra­py. Wit­hin the park area stands a baro­que manor, built by depu­ty Šte­fan Juraj Prí­les­ký in 1730. In 1880, it was reno­va­ted in the spi­rit of roman­ti­cism thanks to Gej­za Rakov­ský (Regi­na Hul­ma­no­vá). After 1884, the park was estab­lis­hed. Sin­ce 1967, the manor has been used by the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy in Bra­ti­sla­va (Bro­chu­re Edu­ca­ti­onal and Trai­ning Faci­li­ty of the Facul­ty of Civil Engi­ne­e­ring at STU in Bra­ti­sla­va”). The manor also inc­lu­des a stab­le whe­re, in addi­ti­on to trai­ning rides for the pub­lic, hip­pot­he­ra­py is pro­vi­ded for chil­dren with disa­bi­li­ties. Eve­ry year in August, an Open Day for chil­dren with disa­bi­li­ties is orga­ni­zed, fea­tu­ring a show jum­ping com­pe­ti­ti­on cal­led Považ­ský Cup” (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post