Lúčanský vodopád

V obci Lúčky, v ktorej sa Lúčanský vodopád nachádza, sú kúpele. V strede obce Lúčky, na úpätí Veľkého Choča sa nachádza 13 metrov vysoký kaskádový vodopád Lúčanky padajúci z okraja travertínovej terasy. Je najprístupnejším slovenský vodopádom. Pod vodopádom je menšie jazierko. Najmohutnejší je na jar, keď sa topí v horách topí sneh a po väčších dažďoch. Je to prírodný unikát, podobné vodopády sú väčšinou situované …

Hričovský hrad

Hričovský hrad sa nachádza nad Hričovským Podhradím v nadmorskej výške 507 metrov nad morom. (Wikipedia). Na najsevernejšom výbežku Súľovských vrchov. Slovania okolie hradu osídlili v 9. storočí. Názov Hričov je odvodený od slova Grič (skala, skalnatý). Rovnaký význam má slovo v srbochorvátčine. Zem Hričov sa prvýkrát spomína v roku 1208. Názvy Hričovského hradu: Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, Hrichou. Patrí rozlohou k najmenším slovenským hradom. Postavili ho krátko po tatárskom vpáde ako …

Roháčsky vodopád

Roháčsky vodopád je 23 metrov vysoký vodopád na potoku v Spálenej doline, v nadmorskej výške 1 340 metrov. Jeho priemerný prietok vody na Studenom potoku je 500 – 1 200 litrov ze sekundu, je závislý od ročného obdobia. Prístupnejší a väčší je Vyšný Roháčsky vodopád. Nižný Roháčsky vodopád sa nachádza asi 100 metrov pod Vyšným. Jeho charakter je zjavne kaskádovitý na úseku dlhom cca 20 metrov …

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

Je najväčšie pleso Vysokých Tatier, leží však na poľskej strane Tatier, pod Rysmi vo výške 1395 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 35 hektárov, najväčšia hĺbka takmer 51 metrov, brehová čiara dosahuje 2613 metrov. Za zmienku stojí, že okolité štíty sú 1000 metrov nad hladinou plesa. Nazývalo sa aj Rybie pleso. Pomenovanie Morské oko je pochádza z legendy, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom. Najstaršia zmienka o plese je z roku 1575. Čaro Morského oka inšpirovalo mnohých poľských maliarov, básnikov aj hudobníkov …

Bratislavský hrad

Bratislavský hrad je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti, ktorí tu založili opevnené sídlisko – oppidum. Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše. Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostaných priestoroch sú umiestnené …