Súľovské skaly

Súľovské skaly sú súčasťou Súľovských vrchov a väčšieho celku Strážovských vrchov, vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv. Gotická brána, ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca. Súľovské skaly sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod. Na tomto území je Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly. Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary Sova a sovička, Nad konský cinter, Mačka či Dva hrby …

Roháčske plesá

Je zvláštne, že Roháčske plesá nemajú vlastné mená, označujú sa iba číslami. Ležia vo výške 1562 až 1718 metrov nad morom, čím sa radia medzi najnižšie položené plesá v Európe …

Vodná nádrž Buková

Buková je vodná nádrž na potoku Hrudky v Bukovskej kotline, neďaleko obce Buková, v strednej časti Malých Karpát. Veľmi blízko je vrch Havranica so zrúcaninou Ostrého Kameňa – kedysi letné sídlo grófa Pálfyho. Plocha vodnej nádrže je 0.28 km2. Vodná nádrž slúži najmä na zavlažovanie okolitých obcí a na rybárčenie. V letnom období sa stáva obľúbeným turistickým centrom. Niekedy je vodná nádrž nazývaná …

Bratislavský hrad

Bratislavský hrad je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti, ktorí tu založili opevnené sídlisko – oppidum. Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše. Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostaných priestoroch sú umiestnené …

Svätý Anton

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti … V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo. Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri … V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami … V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom …

Belianska jaskyňa – jediná verejne prístupná jaskyňa vo Vysokých Tatrách

Belian­ska jas­kyňa sa nachá­dza v Tatrans­kej Kot­line. Je jedi­nou verejne prí­stup­nou jas­ky­ňou vo Vyso­kých Tat­rách. Nie­ktoré časti jas­kyne, ktorá leží v masíve Koby­lieho vrchu, majú zau­jí­mavé názvy: Stĺpový dóm, Prie­pasť Peklo, Kal­vá­ria, Dóm SNP, Pal­mová sieň, Vodo­pá­dový dóm, Hudobná sieň, Rúrový dóm, Hli­nená chodba, Prie­pasť Čer­tove hrdlo, Dóm tro­siek. O jas­kyni vedeli hľa­dači pokla­dov už v 18. sto­ročí, o čom sved­čia uhlí­kové nápisy na ste­nách. Naj­starší je dato­vaný do roku 1713. Neskôr sa na jas­kyňu zabudlo, až kým ju Július Husz a Ján Britz 5.8.1881 znovu neob­ja­vili. Dnes je zná­mych 3825 met­rov cho­dieb. Jas­kyňa patrí ku naj­nav­šte­vo­va­nej­ším u nás. Sprí­stup­ne­ných je 1370 met­rov. Počas pre­hliadky nám sprie­vod­co­via pus­tili viac­krát hudbu, čo až neuve­ri­teľne umoc­nilo záži­tok a …

Tatranská Kotlina

V katastri Tatranskej Kotliny sa nachádza Belianska jaskyňa. Obec s ňou priamo bytostne súvisí. Už rok po objavení jaskyne v roku 1881 začala výstavba. Tatranská kotlina je najnižšie položená tatranská osada na úpätí Kobylieho Bujačieho vrchu. Osadu založilo mesto Spišská Belá. Do konca 19. storočia bolo postavených 31 budov. Počas 1. svetovej vojny sa tu liečili frontoví vojaci. Po vojne sa osada dostala do rúk podnikateľovi Ondřichovi a neskôr lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Ten zriadil liečebňu tuberkulózy pre menej náročnú klientelu. V medzivojnovom období tento ústav neoficiálne nazývali aj železničiarskym sanatóriom. Od roku 1948 sú všetky kúpeľné objekty súčasťou …

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry …