I wish you a wonderful day. Nice view photos. Landscapes, nature, still life, and many others.   Click to listen highlighted text! I wish you a wonderful day. Nice view photos. Landscapes, nature, still life, and many others. Powered By GSpeech

Obsah

  • Kategórií 184
  • Článkov 465
  • Kľúčových slov 5 796
  • Slov v príspevkoch 99 758

Udalosti

  • Žiadne udalosti
Strana 1 of 24123...Posledná »

Oravský hrad

Oravský hrad

Orav­ský hrad …

Liptovské Matiašovce

Liptovské Matiašovce

Lip­tov­ské Matiašovce …

Stupavský park

Stupava

Stu­pav­ské jazero sa nachá­dza v cen­tre mesta, pri kaš­tieli. Za ním nasleduje .…

Marchegg - mesto bocianov

Bociany v Marcheggu

Mar­chegg - mesto bocia­nov - Stor­chens­tadt. Leží neďa­leko od hra­níc zo Slo­ven­skom - v pod­state vedľa Devín­skeho jazera. Známe je množ­stvom vyso­kým množ­stvom bocia­nov od marca do augusta. Leží v nad­mor­skej výške 141 m, má cca 3650 oby­va­te­ľov. Zalo­žený bol v roku 1268 kráľom …

Vianoce v Piešťanoch

Winterova

Via­noce 2012 - 2005

Vaďovce - obec sporu ?

Vaďovce sú obcou na Myjave. Vaďovce sú spo­mí­nané v roku 1392 v daro­va­cej lis­tine kráľa Žig­munda. V tejto lis­tine je obec pod náz­vom Wath. V roku 1414 sa obec v iných pra­me­ňoch udáva ako Wado­wich. Iné neskor­šie názvy: Wado­wych, Wagy­ouch, Wadocz, Vagy­ocz, Wagy­o­wetz, Vagy­ovcze, Wagy­ócz, Vagy­ócz, Wado­wce, Vagyóc. Rímsko-​katolícky kos­tol svä­tého Michala posta­vili v rokoch 1424 - 1427. Podľa Var­síka je názov obce odvo­dená o slo­van­ského vad, ktoré zna­mená … Obec leží na dol­ných sva­hoch medzi Bie­lymi Kar­patmi a sever­nými výbež­kami Malých Kar­pát. Patrí do oblasti s mier­nymi zimami, ale údolnej …

Stredisková myjavská obec Jablonka

Jablonka

ablonka je obec na Myjave, ozna­čil by som ju za stre­dis­kovú. V strede obce odpo­rú­čam v prí­pade potreby nav­ští­viť reštau­rá­ciu. Vždy mi tam chu­tilo :-). Prvá písomná zmienka je z … Osíd­ľo­va­nie Jab­lonky začalo v dru­hej polo­vici 16. sto­ro­čia. Je možné, že do hôr sa uchy­ľo­vali husiti. Je možné, že v hlbo­kých horách hľa­dalo úto­čište pred Tur­cami. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1661. V rokoch 19301989 pôso­bil v Jab­lonke diva­delný súbor Bre­zinka, za kto­rým stál dlhé roky Ján .…

Francúzsko - krajina šesťuholníková

Meno France pochá­dza z latin­ského Fran­cia, čo zna­mená “kra­jina Fran­kov” … Vzhľa­dom k svojmu tvaru je občas opi­so­vaná ako I‘Hexagon. Naj­star­šie známky ľud­ského života sú z doby pred 1.8 mili­ónmi rokov. Z doby spred 18 000 rokov pred n.l pochá­dza jedna z mno­hých zdo­be­ných mla­do­pa­le­oli­tic­kých jas­kýň Las­caux … V kra­jine je štvrtý naj­väčší počet kul­túr­nych pamia­tok sve­to­vého dedič­stva UNESCO. Tak­mer 40. Známi sú maliari Édou­ard Manet, Edgar Degas … Hra­nice súčas­ného Fran­cúz­ska zhruba zod­po­ve­dajú sta­ro­ve­kej kelt­skej Galii. Galia bola pod­ro­bená Rimanmi v 1. sto­ročí pred n.l. V 4. sto­ročí sem začali pre­ni­kať ger­mán­ski Fran­ko­via. V roku 843 sa Fran­ská ríša roz­padla na Výcho­dof­ran­skú (dnešné Nemecko), Zápa­dof­ran­skú ríšu (dnešné Fran­cúz­sko) a Lot­rin­sko. Známa je Fran­cúz­ska revo­lú­cia z roku 1789, zo začiatku 19. sto­ro­čia pôso­be­nie Napoleona …

Folklór - kultúrne dedičstvo

V Piešanoch

Najmä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bohu začali meniť pri­ority a opäť ožili tra­dičné remeslá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nitre sa koná kaž­do­ročne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­slave, v Kež­marku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­žila tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začína tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dičná archi­tek­túra v skan­ze­noch, v Pod­bieli, v Pri­by­line, v Martine …

Čachtice - obec na úpätí Malých Karpát

Čachtice

Čach­tice sú obec ležiaca medzi rie­kou Váh a Malými Kar­patmi. Nad dedi­nou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lep­šie vidi­teľný z obce Viš­ňové. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248. Úze­mie bolo osíd­lené už v neolite, čo doka­zujú nálezy, hra­disko, popol­ni­cové poh­re­bisko lužic­kej kul­túry z doby bron­zo­vej, haltš­tat­skej, rím­skej, slo­van­skej a z ran­ného stre­do­veku (Infor­mačná tabuľa). Ležia v nad­mor­skej výške 203 met­rov, v roku 2004 tu žilo 3630 … Našli sa tu mamu­tie kosti. Z mlad­šej doby kamen­nej sú nálezy volú­to­vej kera­miky. Z nesko­rej doby kamen­nej sa našla kane­lo­vaná kera­mika. Z bron­zo­vej doby je cenný žia­rový hrob prav­de­po­dobne vela­tic­kej kul­túry a kera­mika maďa­rov­skej kul­túry. Významné sú nálezy z doby rím­skej, o osíd­lení Slo­vanmi sved­čia poľ­no­hos­po­dár­ske nástroje a nádoby. V prvej polo­vici 13. sto­ro­čia bola obec spo­mí­naná ako Čekče. Neskor­šie názvy: Chechte, Czach­tan, Czach­ticz, Ceythe … Ďal­šou pamiat­kou je rene­sančný kaš­tieľ Draš­ko­vi­čov­cov, v kto­rom je múzeum his­tó­rie Čach­tíc a lite­rár­neho spolku Tat­rín, ktorý v roku 1847 uzá­ko­nil spi­sovnú slovenčinu …

Čachtický hrad

Čachtický hrad

Hradný vrch bol obý­vaný už v pre­his­to­ric­kej dobe, o čom sved­čia arche­olo­gické nálezy. Je veľmi prav­de­po­dobné, že tu bolo hra­disko (Vla­di­mír Ammer: Čach­tice, Vyda­va­teľ­ské stre­disko ZsKNV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústave v Bra­ti­slave). His­to­ricky hrad nie­sol aj tieto pome­no­va­nia: Chek­che, Chehte, Csejte. Leží medzi obcami Čach­tice a Viš­ňové v Čach­tic­kom krase v nad­mor­skej výške .… Čach­tický hrad je spo­mí­naný v roku 1276. Posta­vený bol prav­de­po­dobne po roku 1260 a pri­pi­suje sa Kazi­mí­rovi z rodu Hunt-​Poznanovcov. Vo svo­jej his­tó­rii ako jeden z mála odo­lal voj­skám Pře­mysla Ota­kara II. Známy je však najmä vďaka Alž­bete Bát­ho­ri­ovej. V roku 1392 zís­kal hrad Sti­bor zo Sti­bo­ríc od kráľa Žig­munda. Po roku 1434 kráľ daro­val hrad Orsá­gov­com, ktorí ho vlast­nili do roku 1567. Od nich šiel hrad do rúk Uršule Kani­ža­jo­vej, vdove po Tomá­šovi Nádaš­dym. Od nej pan­stvo zís­kal Fran­ti­šek Nádašdy, man­žel Alž­bety Báto­ri­ovej. V roku 1708 bol dobytý a vypálený …

UNESCO">Banská Štiavnica - salamandrové mesto zo zoznamu UNESCO

Ban­skú Štiav­nicu som prvý krát nav­ští­vil na konci leta 2009. Doslova ma uchvá­tila. Je to nád­herné mesto pre foto­grafa. Určite sa tam ešte nie­kedy vrá­tim. Domi­nan­tou Tro­j­ič­ného námes­tia je morový stĺp, ktorý bol posta­vený na znak vďaky za ústup moro­vej epi­dé­mie v rokoch 1710 - 1711. Pôvodný jed­no­du­chý bol neskôr v roku 1759 - 1764 pre­sta­vaný podľa návrhu sochára Dionýza Sta­net­tiho. Na pod­stavci sú roz­miest­nené plas­tiky šies­tich svät­cov, ochran­cov pred morom a pat­ró­nov baní­kov … Zís­kala významné posta­ve­nie najmä v pro­duk­cii striebra v Európe. A pop­redné miesto v hos­po­dár­skom živote Uhor­ska … Ban­ský vodo­hos­po­dár­sky sys­tém je uni­kátny sys­tém taj­chov vybu­do­vaný práve kvôli ban­skej čin­nosti. Ban­ská čin­nosť je mimo­riadne náročná na spot­rebu vody. Jej nedos­ta­tok bol v 17. sto­ročí jed­nou z prí­čin hro­zia­ceho zániku baníc­tva. Bolo veľmi ťažké odčer­pá­vať spodnú vodu z baní. Na dru­hej strane sa vďaka vode vyťa­žená ruda upra­vo­vala. V 18. sto­ročí vzniklo odvážne tech­nické rie­še­nie - nie­koľko desia­tok vodných …

Kalvária v Banskej Štiavnici

Kalvária

Kal­vá­ria sa nachá­dza seve­ro­vý­chodne od cen­tra mesta. Z infor­mač­nej tabule som sa dočí­tal, že kal­vá­ria pred­sta­vuje baro­kovú sak­rálnu archi­tek­túru, sochár­stvo, výtvarné ume­nie a ume­lecké remeslá. Ini­ciá­to­rom vybu­do­va­nia bol páter Fran­ti­šek Per­ger v 18. sto­roči z miest­nej komu­nity Spo­loč­nosti Ježi­šo­vej, ktorý na kopci Schar­fen­berg (Ostrý vrch) vybu­do­val Krí­žovú cestu. Základný kameň polo­žili 14.9.1744. Kom­plex tvorí 17 kapl­niek, tri kos­toly, Žalár, a Boží hrob. Časť výtvar­nej výzdoby …

Kaštiel v Svätom Antone

Vo Svä­tom Antone sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Štyri krídla budovy sym­bo­li­zujú štyri ročné obdo­bia, 12 komí­nov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­keho, dre­vár­skeho a poľ­no­hos­po­dár­skeho múzea s mno­hými zbra­ňami a tro­fe­jami. Kaž­do­ročne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tieli uspo­ra­dú­vajú atrak­tívne poľov­nícke sláv­nosti … V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­nici začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo. Je naj­väč­šou svojho druhu na Slo­ven­sku. Chodby kaš­tieľa pre­zen­tujú viac ako tisíc tro­fejí zveri … V 16. sto­ročí bol pre­sta­vaný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­nicu pred turec­kými nájaz­dami … V parku bol do roku 1995 vysa­dený, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamutí - Sequ­oia­den­dron gigan­teum. V roku 1996 po vysc­hnutí bola vysa­dená iná sek­voja. Oko­lie je bohaté na chrá­nené druhy, mnohé ende­mity. V parku a pri­ľah­lom leso­parku sa nachá­dza napr. Ginkgo biloba, Abies pin­sapo, Pse­udot­suga men­siessi, Pinus jeffreyi …

Banská Bystrica, mesto v strede Slovenska

Banská Bystrica

Ban­ská Bys­trica je cen­trum stred­ného Slo­ven­ska aj celého Slo­ven­ska. V minu­losti boli snahy, aby práve Bys­trica bola hlav­ným mes­tom Slo­ven­ska. Nie­ktoré cen­trálne inšti­tú­cie tu aj síd­lia. Bola hlav­ným mes­tom stre­do­slo­ven­ského kraja. V Ban­skej Bys­trici sú čias­točne zacho­vané hradby a nachá­dza sa tu aj hrad. Cez mesto pre­teká rieka Hron. Nad mes­tom sa vypína vrch Urpín, podľa kto­rého je pome­no­vané aj domáce pivo. Mesto je aj doprav­ným uzlom: na trase Zvo­len - Vrútky, smer Brezno, Čer­vená Skala, smer Dono­valy, smer Ružom­be­rok. Letisko mesto nemá, neďa­leko sa nachá­dza medzi­ná­rodné letisko Sliač. Ban­ská Bys­trica má jeden z najkrajších …

Levoča - kráľovské mesto Slovenska

Levoča z Mariánskej hory

Levoča je sta­ro­bylé his­to­rické mesto s pek­ným cen­trom. Je krá­ľov­ským mes­tom Slo­ven­ska (Infor­mačná tabuľa). Na mieste dneš­ného mesta bolo už na pre­lome 11. - 12. sto­ro­čia viac osád, čo doka­zuje kos­tol svä­tého Miku­láša juho­vý­chodne od mesta, ktorý bol posta­vený v román­skom slohu. Druhá osada bola tam, kde je dnes Košická ulica. Mesto bolo zalo­žené na mieste slo­van­ských osád po tatár­skom vpáde roku 1242 (Infor­mačná tabuľa). V 13. sto­ročí sa tu usa­dzujú nemeckí kolo­nisti a v roku 1271 sa Levoča stáva hlav­ným mes­tom pro­vin­cie spiš­ských Sasov. V dru­hej polo­vici 14. sto­ro­čia bol posta­vený dnešný veľký far­ský kos­tol svä­tého Jakuba staršieho,

Mariánska hora - Bazilika Navštívenia Panny Márie

Bazilika

Na Marián­skej hore sa nachá­dza Bazi­lika Nav­ští­ve­nia Panny Márie. Marián­ska hora je hora nad mes­tom Levoča. Bazi­lika je vzdia­lená cca 30-​45 minút pešo z cen­tra mesta.Bazilika patrí medzi naj­star­šie pút­nické miesta východ­ného Slo­ven­ska. Konajú sa kaž­do­ročne 2. júla. Prvá kapl­nka tu bola posta­vená v roku 1247. V roku 1311 prišli do Levoče fran­tiš­káni - mino­riti, s kto­rými sa spája Marián­sky svia­tok Nav­ští­ve­nia Panny Márie. V roku 1470 bola kapl­nka pre­sta­vaná na gotický kos­tol so sochou Panny Márie. V roku 1847 bola posta­vená dre­vená kapl­nka pre …

Piešťany - pokojné kúpeľné mesto na Považí

Smerom na Lido

V Pieš­ťa­noch sa od roku 1955 koná Pieš­ťan­ský hudobný fes­ti­val. Od roku 1999 Pieš­ťan­ské orga­nové dni. Pra­vi­delne začiat­kom leta sa koná Otvo­re­nie kúpeľ­nej sezóny. Obno­vená bola aj tra­dí­cia Sochy pieš­ťan­ských par­kov, od roku 2006 sa pra­vi­delne usku­toč­ňuje fil­mový fes­ti­val Cine­ma­tik. Ďal­šími fil­mo­vými fes­ti­valmi sú Kine­ama, Astro­film a Euro­tour. V lete už tra­dične sa koná Truck Coun­try, Coun­try Lode­nica. Súťaž v aran­žo­vaní kve­tov Vic­to­ria Regia, kto­rej vrcho­lom je ale­go­rický sprie­vod, sa koná kon­com leta a je ukon­če­ním let­nej kúpeľ­nej sezóny. Na letisku sa konal v nedáv­nej minu­losti hudobný fes­ti­val Hodok­vas. Túto šta­fetu pre­vzal fes­ti­val Grape. Od roku 2010 vznikla …

Mosonmagyaróvár

Mosonmagyaróvár

V Moson­ma­gy­aró­váre som sa zasta­vil v roku 2010 na mode­lár­skej výstave. Nachá­dza sa neďa­leko hra­níc so Slo­ven­skom. Latin­sky Ad Fle­xum, nemecky Wieselburg-​Altenburg, chor­vát­sky Stari Grad. Maďari z oko­lia hovo­ria mestu Móvár. Mesto má ter­málnu vodu a kúpele. Hrad s opev­ne­ním pochá­dza z 13. sto­ro­čia. Par­tner­skými mes­tami sú rakúske Stoc­ke­rau a Neusiedl am See, slo­ven­ský Senec, Šamo­rín a Pezi­nok. Pred rokom 1939 exis­to­val Magy­aró­vár a Moson. Moson zna­mená hrad v baži­nách. Moson­ma­gy­á­ro­vár a jeho región boli prav­de­po­dobne osíd­lené už pia­tom tisíc­ročí pred n.l. V 1. sto­ročí n.l. bol oblasť Mošoňu začle­nená do Rím­skeho impé­ria ako súčasť Panó­nie. Zalo­že­nie Ad Fle­xum bolo význam­ným nie­len z vojen­ského hľa­diska. Pre ochranu rím­skej hra­nice, ktorú tvo­ril Dunaj, ktorý tečie …

Jazierka v Piešťanoch - lákavé miesto pre návštevníkov aj domácich

Dominantou je Victoria regia

S nápa­dom vybu­do­vať jazierka údajne pri­šiel bul­har­ský ex-​cár Fer­di­nand I. Coburg pri pre­chádzke s Imri­chom Win­te­rom. Vybu­do­vané boli v rokoch 1934-​35. (Zdroj: Infor­mačná tabuľa pred jazier­kami). Sú to tri väč­šie jazierka a jedno men­šie. Každé z nich je tro­chu inak zaria­dené. Nachá­dzajú sa v časti, ktorú nazý­vame Kúpeľný ostrov. Do jazie­rok vteká ter­málna voda. Dru­hové bohat­stvo rýb v jazier­kach nie je vysoké, aj kvôli vyso­kému obsahu roz­pus­te­ných látok v ter­mál­nej vode. Hlav­nými oby­va­teľmi sú ryby: gupky (Poeci­lia reti­cu­lata), moli­né­zie (Poeci­lia sphe­nops), mečovky (Xip­hop­ho­rus hel­leri), koikapre (Cyp­ri­nus car­pio) a karasy (Caras­sius aura­tus). Nevy­cho­vaní cho­va­te­lia tam občas hodia svoje ryby, ktoré už nechcú. Tieto ryby však oby­čajne nemajú v jazierku dlhú život­nosť. Nie­ktoré sa …

Strana 1 of 24123...Posledná »
Click to listen highlighted text! Powered By GSpeech