I wish you a wonderful day. Nice to watch the fish, aquatic plants and other animals.   Click to listen highlighted text! I wish you a wonderful day. Nice to watch the fish, aquatic plants and other animals. Powered By GSpeech

Živorodky - ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti

Kto z akva­ris­tov sa nestre­tol so živo­rod­kami? Asi nikto. Každý, kto cho­val rybičky sa stre­tol so živo­rod­kami, dokonca o nich zväčša niečo počuli aj neak­va­risti. V pred­stave väč­šiny pre­dov­šet­kým a – čer­vené rybičky, také s pek­nými chvos­tmi. Sku­toč­nosť je však samoz­rejme omnoho bohat­šia. Živo­rodky pred­sta­vujú podľa môjho názoru akýsi spo­jo­vací člá­nok v komu­ni­ká­cii medzi tými, ktorí sa zaobe­rajú akva­ris­ti­kou a ktorí nie. Zastá­vajú výsadné posta­ve­nie vďaka tomu, že sú „známe“. Dúfam, že svo­jím prís­pev­kom obo­ha­tím poznatky najmä tých, ktorí pod ter­mí­nom vidia iba úzky pro­fil dru­hov. Živo­rodky sú úžasná sku­pina aj z hľa­diska bio­lo­gic­kého aj z hľa­diska cho­va­teľ­ského. Živo­rodky sa vysky­tujú v juž­nej časti Sever­nej Ame­riky, v Stred­nej a v Juž­nej Ame­rike a malá časť z nich v Juho­vý­chod­nej Ázii. Nie­ktoré druhy žijú v bra­kic­kých vodách, dokonca priamo v mori pri ústiach riek. Napr. bola náj­dená aj na voľ­nom mori v pobrež­ných oblastiach.

Taxo­nó­mia

Názov , ktorý sa bežne pou­žíva pre ozna­če­nie týchto rýb je nepresný a sku­pina rýb nazvaná “” je umelo vytvo­rená - nemá jasné taxo­no­mické odô­vod­ne­nie. Pred­sta­vujú štyri čeľade: , , (pat­riace do radu ) a (pat­riace medzi ). Medzi tzv. živo­rod­kami totiž náj­deme pomerne dosť dru­hov, ktoré sa živo­ro­dos­ťou nevyz­na­čujú. V taxo­nó­mii tejto je aj v súčas­nosti veľký pohyb, možno aj preto, lebo ide prav­de­po­dobne o evo­lučne mladú sku­pinu. Živo­rodky sú prí­buzné kap­ro­zúb­kam. Samotná je hod­no­tená evo­lučne ako vysoký stu­peň vývoja. Veď stačí si uve­do­miť, ktoré orga­niz­mov sa vyzna­čujú rov­na­kou schop­nos­ťou - okrem iného aj člo­vek roz­umný - Homo sapiens – teda my sami. Sys­te­ma­tika živo­ro­diek je opí­saná pod­robne ďalej v článku.

Farebné

Pre účely jed­no­znač­ného odde­le­nia a jas­ného pocho­pe­nia som si dovo­lil ozna­čiť bežne ponú­kané druhy živo­ro­diek ako farebné. Všetko sú to druhy vyšľach­tené, ktoré vo svo­jej domo­vine vyze­rajú inak. Naj­zná­mej­šie druhy sú (na konci článku sa nachá­dza pre­hľad nie­kto­rých rodov):

Okrem týchto roz­ší­re­ných rýb sem patrí veľa iných krás­nych dru­hov. V tejto súvis­losti treba pove­dať, že to, čo je roz­ší­rené v našich akvá­riách, sa už len vzdia­lene podobá na žijúce v prí­rode – to sa týka najmä druhu .

Divoké

Ter­mí­nom divoké, prí­padne prí­rodné ozna­číme také, kto­rých vzhľad sa blíži ku stavu v prí­rode. Malo by ísť o čistú a nepreš­ľach­tenú formu. Prax je tro­chu kom­pli­ko­va­nej­šia, totiž nie­ktoré druhy ako napr. , ale aj iné, sa stále ozna­čujú za divoké druhy, ale ich popu­lá­cia medzi cho­va­teľmi môže byť už ozna­čená za akvá­ri­ovú formu. Nie­ktoré druhy sa bohu­žiaľ už skrí­žili v rukách akva­ris­tov, najmä s Poeci­lia reti­cu­lata, prí­padne došlo ku zmene sprá­va­nia – napr. u Girar­di­nus fal­ca­tus, kde došlo k tole­ran­cii voči naro­de­ným jedin­com iného druhu, čo divoká G. fal­ca­tus neto­le­ruje. V našich nádr­žiach samoz­rejme menia divoké druhy aj svoje , ale stále pred­sta­vujú krásne rybičky. Nie­ktoré druhy, napo­kon aj známe end­lerky (už spo­mí­naná P. win­gei), pat­ria medzi ohro­zené druhy. Nie­ktoré z nich ako sa prav­de­po­dobne už v prí­rode nevys­ky­tujú. Naj­zná­mej­šie druhy: Kemp­kes, Isb­rüc­ker, 2005 – pred­tým Poec­lia end­leri, end­lerka, Peters, 1859, Poey, 1854, Regan, 1913, Rut­ter, 1896, Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990.

Bio­ló­gia

Oplo­dňo­va­nie živo­rod­kám zabez­pe­čuje špe­ciálny orgán, ktorý vzni­kol zras­te­ním lúčov rit­nej - , v prí­pade čeľade a živo­ro­dých zástup­cov ide o . Andro­pó­dium vzniklo tro­chu iným spô­so­bom. Gono­pó­dium sa vyvíja počas dospie­va­nia. Mor­fo­ló­gia gono­pó­dia je roz­li­šo­va­cím zna­kom. Tzv. oplod­ne­ním do zásoby sa vyzna­čujú . Ide zvy­čajne o 3-​4 vrhy, avšak bol popí­saný prí­pad 11 vrhov bez ďal­šieho oplod­ne­nia. Ide o to, že sam­ček oplodní samičku, no sper­mie v jej pre­ží­vajú určité časové obdo­bie. Čiže, ak sam­ček oplodní samičku, ta je schopná pro­du­ko­vať potom­stvo teore­ticky aj bez samca a to počas dosť dlhého časo­vého obdobia.

Chov

Živo­rod­kám Sever­nej a Stred­nej Ame­riky vyho­vuje polo­tvrdá, až tvrdá, mini­málna hod­nota pre je 4 °dGH, opti­mum je zhruba medzi 10 - 15 °dGH. Maxi­málna hod­nota sa odpo­rúča 25 °dGH. Tvr­d­šia nie je vhodná pre najmä im nepro­spieva. Za vhodné pre pova­žu­jem hod­noty od 6 po 8.5, v prí­rode sa vysky­tujú zväčša vo vodách s nad 7.5. Nie­ktorí cho­va­te­lia odpo­rú­čajú pri­dá­vať do vody – keď ide o bežné druhy ako , , , ktoré sú z oblastí, kde je kon­cen­trá­cia solí vyš­šia. Odpo­rú­čaná dávka soli:

Ak sa roz­hod­neme pri­dá­vať, je vhodné na ňu pri­vyk­núť postupne. Soľ sama pôsobí aj pre­ven­tívne voči cho­ro­bám, nutná však nie je, ja osobne momen­tálne neso­lím. Aj tu platí, že je treba, aby na rybách videl, či sú v dob­rom stave a podľa toho rie­šil situáciu.

Ako raritu uve­diem v súvis­losti so soľou, že nie­ktorí cho­va­te­lia mor­ských rýb si úče­lovo cho­vajú ako potravu, pri­čom ich pri­vy­kajú na slanú vodu – majú totiž záu­jem, aby prí­padne mohli spolu s mor­skými rybami žiť aj dlh­šie ako trvá jedno kŕme­nie. O živo­rod­kách je známe, že značne zaťa­žujú vodu svo­jimi výkalmi, preto je nutná sil­nej­šia fil­trá­cia, pra­vi­delná a odka­ľo­va­nie. Ako dlho­ročný živo­ro­diek pova­žu­jem za vhodné pes­to­vať spolu so živo­rod­kami tak, aby pokrý­vali celé dno. Čím budeme mať v nádrži väč­šie množ­stvo rast­lín, tým menej sta­rostí nám budú spô­so­bo­vať výkaly rýb. Na tie treba tiež brať ohľad pri výbere prí­pad­ných vhod­ných spo­loč­ní­kov v akvá­riu. Pomerne zau­ží­vaný názor o nená­roč­nosti živo­ro­do­diek je skres­lený. Naj­viac tým, že nároky sú v prvom rade dru­hovo špe­ci­fické. Okrem toho , najmä albi­no­tické, sú veľmi chú­los­tivé. Vez­mem si prí­klad gupiek – áno kedysi ich nepred­sta­vo­val väčší prob­lém, aj sa akva­ris­tom veľmi pro­duk­tívne mno­žili, dnes je však situ­ácia iná – odcho­vať dnes je neľahká zále­ži­tosť. Pre živo­ro­diek sa odpo­rúča pre väč­šinu dru­hov 1:5 v pros­pech sami­čiek. V kaž­dom prí­pade je vhodné, aby sami­čiek bolo viac.

Ak by som mal odpo­ru­čiť aké sa hodia spolu do chovu so živo­rod­kami, tak sa dosta­nem do pomerne ťaž­kej situ­ácie. Mečovky mexické, dúhové, väč­šie druhy divoké ako napr. rod Xeno­toca by som odpo­ru­čil cho­vať s pan­cier­nikmi, malými druhmi ame­ric­kých cich­líd, prí­padne s kap­ro­vi­tými druhmi ako je rod , . V prí­pade chovu malých dru­hov je situ­ácia ešte ťaž­šia – hodia sa ame­rické , rodov Cory­do­ras, Bro­chis, drobné ako , prí­padne rod čeľade Badi­dae. Divoké je vhodné cho­vať monod­ru­hovo - pre každý druh zvláštna nádrž. Vzhľa­dom na veľ­kosť rýb nádrž nemusí byť ani veľmi veľká, často stačí 50 lit­rová. Ak napr. nemáte dosta­tok akvá­rií, prí­padne chcete expe­ri­men­to­vať, tak je možné kom­bi­no­vať a divoké cho­vať aj vo viacd­ru­ho­vých nádr­žiach. Pri­tom je však žia­duce dbať na to, aby sme vybrali do spo­loč­ného druhy, ktoré sa spolu nek­rí­žia. V kaž­dom prí­pade nie je vhodné pod­po­ro­vať napr. divo­kej formy spolu so šľach­te­nou for­mou, prí­padne kom­bi­ná­ciu spolu s v akej­koľ­vek forme.

Kŕme­nie

Živo­rodky, ktoré sa bežne vysky­tujú v obcho­doch, ale aj v nádr­žiach akva­ris­tov, sú dosť výrazne farebné. Aj z toho vyplýva, že musia odnie­kiaľ zís­kať far­bivo, aby zostali také krásne, farebné. Preto nemožno pove­dať, že by boli nená­ročné na kŕme­nie. Ak si chceme zacho­vať nád­herné a kon­dí­ciu rýb, musíme dobre kŕmiť. Odpo­rú­čam najmä , rast­linné zložky – napr. , , ktorý je dostupný iste kaž­dému. Veľmi vhodné je kŕmiť živou potra­vou, spo­me­nul by som najmä , ktoré sú veľmi vďačne pri­jí­mané väč­šími druhmi. Samoz­rejme kŕmiť môžeme aj žiab­ro­nôž­kou, mik­rami, grin­da­lom, nálev­ní­kom, daf­niou, koret­rou, atď.. V prí­pade, že odcho­vá­vame mladé, pla­tia podobné pra­vidlá, ako pri odchove iných rýb, len sú ešte zná­so­bené – je veľmi vhodné kŕmiť mlaď aj šesť-​krát za deň, vtedy naozaj ras­tie ako z vody.

Roz­mno­žo­va­nie

Živo­rodky sa roz­mno­žujú zväčša pomerne ľahko a ochotne aj v spo­lo­čen­skej nádrži. Tento fakt je prav­de­po­dobne aj prí­či­nou roz­ší­re­nia ich chovu. Rodia živé mlá­ďatá, ktoré sú schopné samos­tatne exis­to­vať hneď po naro­dení. Doba gra­vi­dity je zhruba štyri týždne, samoz­rejme nie u kaž­dého druhu je to špe­ci­fické, nie­ktoré druhy rodia 1-​2 mladé denne počas rode­nia potom­stva. Nie­ktoré druhy, jedince sú , a svoje potom­stvo si požie­rajú, iné nie. Prí­padne ak dôjde v pôrodu v spo­loč­nosti iných rýb, nie je vzác­nos­ťou, ak samička porodí mladé, svoje mlá­ďatá si nevšíma, ale tie „vyzbie­rajú“ práve oko­lité . Zau­jí­mavý je aj fakt, že často rodiaca samička si počas pôrodu mladé nevšíma, len čo však skončí, začne sa – alebo aspoň sa zmení vzťah matky a potom­stva. Moje skú­se­nosti hovo­ria, že tieto pudy ovplyv­ňuje to, ako sa v svo­jom pro­stredí cítia, akú potravu dostá­vajú. Ak sa cítia dobre, dostanú kva­litnú výživu, naj­lep­šie aj živú, tak sa odme­nia pokoj­ným naží­va­ním si mla­dých, dospe­lých aj práve naro­de­ných jedincov.

Spô­sob akým dochá­dza ku rode­niu a vôbec otázka živo­ro­dosti je zau­jí­mavá. majú v oplod­nené a len tesne pred pôro­dom sa otvo­ria a z tela samičky vychá­dzajú už malé napo­do­be­niny dospel­cov. Ostatné čeľade sa nevyz­na­čujú takouto ovo­vi­vi­pa­riou, mladé v matky u nich nie sú v iker­na­tých oba­loch. Pozo­ru­hodné je, že samica je schopná si ucho­vať sper­mie od samca do zásoby – mimo čeľade . Bol zazna­me­naný prí­pad, kedy samička poro­dila 11 krát bez prí­tom­nosti samca. V prí­pade, že už oplod­nenú samičku oplodní nejaký samec opäť, pred­nosť pre nové potom­stvo má nový gene­tický mate­riál, nie ten, ktorý sa už v samičky nachá­dza. Naro­dený živo­ro­diek je veľký – je oveľa väčší ako iker­na­tých rýb. Naj­skôr ale ras­tie pomal­šie ako u iker­na­čiek, po mesiaci sa však roz­behne. Roz­diely však závi­sia od cho­va­te­ľo­vých skú­se­ností a mož­ností. Pri komerč­nom chove fareb­ných živo­ro­diek sa často pou­ží­vajú metódy ako opti­ma­li­zo­vať množ­stvo mla­dých. Samice sa umiest­ňujú do rôz­nych košov, pôrod­ni­čiek. Tieto pomôcky mecha­nicky izo­lujú samice – poten­ciálne požie­rače naro­de­ných rybi­čiek, čím sa dosiahne vyšší počet rýb.

U živo­ro­diek je známy funkčný . Pokusne boli izo­lo­vané samičky 24 hodín po naro­dení. Po dosia­hnutí pohlav­nej dospe­losti poro­dili nie­ktoré z nich napriek prí­sne odde­le­nému chovu mlá­ďatá. Tieto boli vyšet­rené his­to­lo­gicky, pri­čom sa zis­tilo, že u nich súčasne fun­gujú pohlavné žľazy oboch pohlaví. Vďaka tomuto oboj­po­hlav­nému uspo­ria­da­niu je možné sami­čiek neop­lod­ne­ných sam­če­kom - tzv. . (Dokou­pil, 1981). S roz­mno­žo­va­ním úzko súvisí téma šľach­te­nia – výbe­ro­vého chovu, krí­že­nia. Platy, , majú rôzne formy, no naj­ťaž­šie udr­ža­teľ­nými sú . Moly () – je výraz pre druhy rodu Poeci­lia, okrem P. reti­cu­lata. Z bež­ných dru­hov to sú: , ,

Exis­tuje mnoho tva­ro­vých aj fareb­ných , najmä u druhu Poeci­lia reti­cu­lata. V prí­pade defor­mo­va­ných jedin­cov, nežia­du­cich foriem, odpo­rú­čam tieto z chovu vyra­diť. Prob­lémy pri chove z hľa­diska šľach­te­nia – napr. pri mno­žení black­moll – čier­nej formy sa nám môže stať, že potom­stvo nebude celé čierne ako rodi­čia. Pre­ja­vuje sa tú čias­točný – gene­tický mate­riál pôvod­nej formy z prí­rody má silnú váhu. Nie­ktoré jedince budú ako forma - akoby postrie­kané čier­nym far­bi­vom. Veľa takýchto jedin­cov získa farbu po celom až v dospe­losti. V kaž­dom prí­pade, občas je vhodné pri šľach­tení občerstviť o jedinca z iného pro­stre­dia, napr. od zná­meho cho­va­teľa, z obchodu apod. – a to sa týka všet­kých živo­ro­diek a všet­kých rýb vôbec. Pri šľach­tení je dôle­žité, či je znak rece­sívny, alebo domi­nantný. Ak chce sa nie­kto vážne zaobe­rať cho­vom fareb­ných živo­ro­diek a chce svoje rybičky vysta­vo­vať, je vhodné aby mal z gene­tiky. Napr. ak je znak domi­nantný, jeho dede­nie sa v zásade dedí aj pri krí­žení s jedin­com bez tohto znaku. Ak je znak rece­sívny, musíme nájsť pre jeho zacho­va­nie jedinca, ktorý nesie rov­naký znak.

Ustá­le­nosť dosta­neme naj­skôr po tre­tej gene­rá­cii, kedy sa poža­do­vaný znak vysky­tuje a ak sú potom­ko­via zdraví a rodia sa živí a sú samoz­rejme plodní. Obzvlášť nie­ktoré krí­žence je veľký prob­lém udr­žať v ustá­le­nej forme. Krí­žia sa mnohé aj v prí­rode. Platy macu­la­tus, X. varia­tus, X. hel­leri sa často krí­žia medzi sebou, čím vzniká množ­stvo . Napr. je prav­de­po­dobne výsled­kom šľach­te­nia divo­kej formy P. sphe­nops, P. lati­pinna a P. veli­fera. Tvar a najmä gupiek je veľmi varia­bilné, preto zacho­va­nie jed­not­li­vých variet je veľmi náročne na skú­se­nosti cho­va­teľa a na pries­tor, pre­tože takéto vyža­duje množ­stvo nádrží. Samičky dlho­chvos­tých foriem majú na chvos­to­vej plutve kresbu, krát­ko­chvosté sú bez , no na samičke zväčša nie je vôbec vidieť o akú formu ide - aj o to je ťaž­šie ako , , . Preto nám logika káže zame­rať sa na sam­čeky. Základné - sú tieto: , , , , , , , , , , , . V prí­pade ak chcete dosiah­nuť úspech na výstave, je vhodné cho­vať v nádrži s dnom a rast­li­nami. V rámci živo­ro­diek sa uspo­ra­dú­vajú súťažné - súťaže, na kto­rých sa dodr­žujú pred­pí­sané štan­dardy, v týchto kate­gó­riách: Poeci­lia reti­cu­lata, a Xipho-​Molly. Sú štan­darde pre: , , , , , varia­tus. Popri fareb­ných živo­rod­kách sa občas vysta­vujú aj už vyš­šie spo­mí­nané divoké . Prí­klad z bodo­va­cieho lís­tka pre . Za telo je maxi­mum 28 bodov, z toho 8 za dĺžku, 8 za a 12 za farbu. Chrb­tová plutva sa hod­notí 23 bodmi, z toho 5 za dĺžku, 8 za a 10 za farbu. Chvos­tová plutva môže zís­kať 44 bodov: 10 za dĺžku, 20 za a 14 za farbu. Vita­lita sa hod­notí 5 bodmi.

Sprá­va­nie

Živo­rodky sa zdr­žujú pre­važne v stred­nej a vrch­nej časti vod­ného stĺpca. V ich sprá­vaní sú zazna­me­nané modely sociál­nej hie­rar­chie podob­nej nie­kto­rým cicav­com, v kto­rej domi­nuje . V prí­pade jeho odchodu, dôjde k jeho nahra­de­niu. Agre­sív­nej­šie môžeme pozo­ro­vať len u sam­cov mečo­viek – . Pri ich chove je vhodné cho­vať buď jed­ného samca, alebo aspoň pia­tich, aby sa roz­lo­žila. Tento prí­pad je obdobný ako pri chove afric­kých cich­líd rodu Trop­heus. Iným zau­jí­ma­vým sprá­va­ním sa vyzna­čuje dravý druh Belo­ne­sox beli­za­mus, ktorý sa pári spô­so­bom, ktorý je veľmi rýchly, pre­tože dvoj­ná­sobne väč­šia samica má snahu men­šieho samca zožrať.

Cho­roby

Bohu­žiaľ aj trpia cho­ro­bami – staré známe zdravý ako rybička iste nevy­mys­lel akva­rista. Spo­me­niem krátko nie­ktoré naj­čas­tej­šie :

Sys­te­ma­tika živorodiek

Trieda: , rad: , čeľaď: , rod:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 – živo­rodý čiastočne
  • Der­mo­ge­nys Kuhl, van Has­selt in van Has­selt, 1823
  • Hemir­hamp­ho­don Ble­e­ker, 1866
  • Hypor­hamp­hus Gill, 1859 živo­rodý čiastočne
  • Nomor­hamp­hus Weber, de Beau­fort, 1922
  • Zenar­chop­te­rus Gill, 1864 živo­rodý čiastočne

Rad , čeľaď , rod:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 živo­rodý čiastočne
  • Anab­leps Sco­poli, 1777
  • Jenyn­sia Günt­her, 1866
  • Oxy­zy­go­nec­tes Fowler, 1916 nie je živorodý

Čeľaď Poeci­li­dae, rody:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866 živo­rodý čiastočne
  • Alfaro Meek, 1912
  • Allo­he­te­ran­dria Hubbs, 1924
  • Aplo­che­i­licht­hys Ble­e­ker, 1863
  • Belo­ne­sox Kner, 1860
  • Bra­chyr­hap­his Regan, 1913
  • Carl­hubb­sia Whit­ley, 1951
  • Cnes­te­ro­don Gar­man, 1895
  • Dip­hy­acantha Henn, 1916
  • Flu­vip­hy­lax Whit­ley, 1965
  • Gam­bu­sia Poey, 1854
  • Girar­di­nus Poey, 1854
  • Hete­ran­dria Agas­siz, 1853
  • Hete­rop­hal­lus Regan, 1914
  • Hylo­pan­chax Poll, Lam­bert, 1965 nie je živorodý
  • Hyp­so­pan­chax Myers, 1924 nie je živorodý
  • Laci­ris Huber, 1982 nie je živorodý
  • Lam­pricht­hys Regan, 1911 nie je živorodý
  • Limia Poey, 1854
  • Mic­ro­po­eci­lia Hubbs, 1926
  • Mol­lie­ne­sia Lesu­eur, 1821
  • Neohe­te­ran­dria Henn, 1916
  • Pamp­ho­richt­hys Regan, 1913 nie je živorodý
  • Pan­ta­no­don Myers, 1955 nie je živorodý
  • Phal­licht­hys Hubbs, 1924
  • Phal­lo­ce­ros Eigen­mann, 1907
  • Phal­lop­ty­chus Eigen­mann, 1907
  • Phal­lo­to­ry­nus Henn, 1916
  • Pla­tap­lo­chi­lus Ahl, 1928 nie je živorodý
  • Poeci­lia Bloch, Schne­i­der, 1801
  • Poeci­li­op­sis Regan, 1913
  • Pria­pella Regan, 1913
  • Pria­picht­hys Regan, 1913
  • Pro­ca­to­pus Bou­len­ger, 1904 nie je živorodý
  • Pse­udo­po­eci­lia Regan, 1913
  • Quin­tana Hubbs, 1934
  • Sco­licht­hys Rosen, 1967
  • Tome­urus Eigen­mann, 1909
  • Xeno­de­xia Hubbs, 1950
  • Hec­kel, 1848

Čeľaď , rod:

  • Arr­hamp­hus Günt­her, 1866živo­rodý čiastočne
  • Allo­don­ticht­hys Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Allo­op­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Allo­toca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Ameca Mil­ler, Fitz­sim­mons, 1971
  • Ata­e­ni­obius Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Cre­nicht­hys Hubbs, 1932 fosílny druh
  • Empet­richt­hys Gil­bert, 1893 fosílny druh
  • Girar­di­nicht­hys Ble­e­ker, 1860
  • Goodea Jor­dan, 1880
  • Hubb­sina de Buen, 1940
  • Cha­pa­licht­hys Meek, 1902
  • Cha­ra­co­don Günt­her, 1866
  • Ily­o­don Eigen­mann, 1907
  • Neoop­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Skif­fia Meek, 1902
  • Xeno­op­ho­rus Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Xeno­ta­e­nia Tur­ner, 1946
  • Xeno­toca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Zoogo­ne­ti­cus Meek, 1902
Ilu­stra­tívny pre­hľad nie­kto­rých dru­hov jed­not­li­vých rodov

Rod

  • Xeno­toca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • alva­rezi Rosen, 1960
  • X. andersi Meyer, Schartl, 1980
  • X. birch­manni Lech­ner, Radda, 1987
  • X. cle­men­ciae Alva­rez, 1959
  • X. con­ti­nens Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Moro­zot, 1990
  • X. cor­tezi Rosen, 1960
  • X. cou­chia­nus Girard, 1859
  • X. eve­ly­enae Rosen, 1960
  • X. gor­doni Mil­ler, Minck­ley, 1963
  • X. hel­leri Hec­kel, 1848
  • X. koss­zan­deri Meyer, Wischnath, 1981
  • X. macu­la­tus Günt­her, 1866
  • X. malin­che Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. mayae Meyer, Schartl, 2002
  • X. mey­eri Schartl, Sch­röder, 1988
  • X. mil­leri Rosen, 1960
  • X. mixei Kall­man, Wal­ter, Mori­zot, Kazia­nis, 2004
  • X. mon­te­zu­mae Jor­dan, Sny­der, 1899
  • X. mon­ti­co­lus Kall­man, Wal­ter, Mori­zot, Kazia­nis, 2004
  • X. mul­ti­li­ne­a­tus Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. neza­hu­al­co­y­otl Rau­chen­ber­ger, Kall­man, Mori­zot, 1990
  • X. nig­ren­sis Rosen, 1960
  • X. pyg­ma­eus Hubbs, Gor­don, 1943
  • X. roseni Meyer, Wischnath, 1981
  • X. sig­num Rosen, Kall­man, 1969
  • X. varia­tus Meek, 1904
  • X. xip­hi­dium Gor­don, 1932

Rod Poecilia

  • Xeno­toca Hubbs, Tur­ner, 1939
  • Poeci­lia ama­zo­nica Gar­man, 1895
  • P. boese­mani Poeser, 2003
  • P. but­leri Jor­dan, 1889
  • P. cate­ma­co­nis Mil­ler, 1975
  • P. cau­cana Ste­in­dach­ner, 1880
  • P. cau­do­fas­ciata Regan, 1913
  • P. chica Mil­ler, 1975
  • P. dauli Meyer, Radda, 2000
  • P. ele­gans Tre­wa­vas, 1948
  • P. for­mosa Girard, 1859
  • P. gil­lii Kner, 1863
  • P. his­pa­ni­olana Rivas, 1978
  • P. koperi Poeser, 2003
  • P. kyke­sis Poeser, 2002
  • P. lati­pinna Lesu­eur, 1821
  • P. lati­punc­tata Meek, 1904
  • P. mer­cel­li­noi Poeser, 1995
  • P. may­landi Meyer, 1983
  • P. mecht­hil­dae Meyer, Etzel, Bork, 2002
  • P. mexi­cana Ste­in­dach­ner, 1863
  • P. nicholsi Myers, 1931
  • P. orri Fowler, 1943
  • P. peten­sis Günt­her, 1866
  • P. reti­cu­lata Peters, 1859
  • P. sal­va­to­ris Regan, 1907
  • P. sphe­nops Valen­cien­nes, 1846
  • P. sulp­hu­rara Alva­rez, 1948
  • P. tere­sae Gre­en­field, 1990
  • P. van­de­polli Van Ludth de Jeude, 1887
  • P. veli­fera Regan, 1914
  • P. vivi­para Bloch, Schne­i­der, 1801
  • P. wan­dae Poeser, 2003

Lite­ra­túra

Use Face­book to Com­ment on this Post

Click to listen highlighted text! Powered By GSpeech