Obsah

  • Kategórií 59
  • Článkov 216
  • Kľúčových slov 7 598
  • Slov v príspevkoch 173 090

Najbližšie akcie

Strana 1 of 3123

Ekológia v akvaristike

Spo­lo­čen­stvo rýb, teda aj rast­liny, mik­ro­or­ga­nizmy, všetko živé v nádrži pova­žu­jeme za bio­ce­nózu. Cenóza je spo­lo­čen­stvo. Nemožno jed­no­značne odde­liť jed­not­livé časti, fak­tory, ktoré tvo­ria bio­ce­nózu. Bio­ce­nóza, spolu z neži­vými súčas­ťami nádrže tvo­ria eko­sys­tém. Avšak možno hovo­riť o eko­sys­téme akvá­ria, ale aj o eko­sys­téme fil­tra, či kvapky vody. V akva­ris­tike sa tieto pojmy veľmi nepou­ží­vajú, iste aj preto lebo ide umelé eko­sys­témy, ktoré sú úzko závislé od ener­ge­tic­kých vstu­pov člo­veka. Spo­mí­nam ich, pre­tože sa s nimi napriek môžeme v akva­ris­tike stret­núť. Napo­kon aj pri opise prí­rod­ných loka­lít. Najmä v prí­rod­ných loka­li­tách je jasne vidieť vplyv bio­tic­kých (živých) a abi­otic­kých (neži­vých) fak­to­rov života rýb a rast­lín. Len keď vez­mem do úvahy geolo­gické pomery — tie sú v akvá­riu zväčša abso­lútne popie­rané. Z hľa­diska pris­pô­so­be­nia na kolí­sa­nie eko­lo­gic­kých fak­to­rov roz­li­šu­jeme druhy ste­no­ekné a druhy eury­ekné. Ste­no­ekné druhy zná­šajú malé kolí­sa­nie a eury­ekné druhy veľké kolí­sa­nie hod­nôt. Známe pan­cier­níčky Cory­do­ras sa pris­pô­so­bili svojmu pro­stre­diu natoľko, že dýchajú atmo­sfé­rický vzduch črev­nou sliz­ni­cou. Obdobne laby­rinky dýchajú laby­rin­tom atmo­sfé­rický kys­lík atď.. Podľa tro­fic­kých para­met­rov sú rast­liny pro­du­centi hmoty, živo­čí­chy (teda aj ryby) sú kon­zu­mentmi. Mik­ro­or­ga­nizmy spra­co­vá­va­júce hmotu sú roz­kla­dačmi — dekom­po­zi­tormi. Podľa zdroja ener­gie roz­li­šu­jeme orga­nizmy na auto­t­rofné — pri­jí­ma­júce ener­giu za pomoci svetla a hete­rot­rofné — spra­cú­va­júce orga­nickú, a neor­ga­nickú hmotu. Aj medzi rybami exis­tujú rôzne vzťahy s ich oko­lím. Tento vzťah a ich uspo­ria­da­nie skúma práve eko­ló­gia. Pre akva­ristu je samoz­rejme naj­zau­jí­ma­vejší vzťah ryba — ryba. Prí­padne ryba — sub­strát dna — voda. Tech­nika výrazne v akvá­riu napo­máha, až zabez­pe­čuje život v akvá­riu. Treba si uve­do­miť, že akvá­rium je umelý sys­tém, ktorý je bez vstu­pov člo­veka len veľmi ťažko pred­sta­vi­teľný. Medzi základné fak­tory ovplyv­ňu­júce rast vod­ných rast­lín patrí svetlo, dostup­nosť živín, samotná voda, sub­strát, v prí­rode aj pôda. Vzťah exis­tuje aj medzi rybami a rast­li­nami, vzá­jomne medzi na seba vplý­vajú. Rast­liny dokážu tvo­riť správnu mik­ro­klímu pre ryby, posky­tujú neraz mož­nosť úkry­tov, no nie­kedy aj potravy. Fak­tor svetla roz­de­ľuje rast­liny na tie­ňo­milné a svet­lo­milné. Situ­ácia je podobná ako v lese, kde zohráva svoju úlohu zápoj korún stro­mov, resp. kry v tró­poch, epi­fity pre­púš­ťajú na spodnú vrstvu nad hra­ban­kou neraz iba 1% svetla. V prí­pade vod­ných rast­lín, “zápoj” tvo­ria rast­liny na hla­dine, ktoré sú vyslo­vene svet­lo­milné. Svetlo ďalej pohl­cujú plá­va­júce rast­liny, vyš­šie rast­liny a na koniec sa dostane aj na nízke rast­liny dna, ktoré sú však tiež často svet­lo­milné. V prí­rode je síce pri­már­nym zdro­jom svetla slnko, kto­rého svetlo je oveľa kva­lit­nej­šie a inten­zív­nej­šie, ale je pohl­co­vané aj nad vodou často lesom, pobrež­nou vege­tá­ciou. A samoz­rejme nemožno zabud­núť na pohl­co­va­nie svetla ria­sami, auto­t­rof­nými mik­ro­or­ga­niz­mami a samot­nou vodou. Medzi tie­ňo­milné rast­liny pat­ria: Anu­bias, Cryp­to­co­ryne, Vesi­cu­la­ria duba­y­ana. Za urči­tých okol­ností môže dôjsť v akvá­riu ku otrave. Zvy­čajne ide o otravu …

Pozri si celý prís­pe­vok “Eko­ló­gia v akvaristike”

Chemické procesy v akváriu

Základ­ným sta­veb­ným prv­kov živých sústav je uhlík. Uhlík patrí spolu s vodí­kom, kys­lí­kom, dusí­kom, fos­fo­rom, sírou ku bio­gén­nym prv­kom. Ché­mia uhlíka tvorí samos­tatne sto­jacu dis­cip­línu — orga­nickú ché­miu (neza­oberá sa len oxidmi uhlíka). Uhlík tvorí naj­väč­šiu časť sušiny rýb, rast­lín, aj mik­ro­or­ga­niz­mov. Asi každý z vás sa v živote stre­tol s poj­mom foto­syn­téza. Aj táto reak­cia, ktorá aj nám, ľuďom dovo­ľuje exis­to­vať, sa točí okolo uhlíka. V akvá­riu sa uhlík vysky­tuje najmä vo forme oxidu uhli­či­tého, uhli­či­ta­nov, hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov a kyse­liny uhli­či­tej. V akom pomere závisí najmä od pH. Uhlík sa nachá­dza aj vo forme biel­ko­vín v potrave, v dreve kde postup­ným roz­kla­dom dochá­dza ku štie­pe­niu biel­ko­vín na ami­no­ky­se­liny a následne ku nit­ri­fi­ká­cii a denit­ri­fi­ká­cii, čo posúva pH sme­rom dole — pro­stre­die sa okys­ľuje. V denit­ri­fi­ká­cii a nit­ri­fi­ká­cii hrá naj­dô­le­ži­tej­šiu úlohu dusík. V akvá­riu dochá­dza najprv ku nit­ri­fi­ká­cii. Najprv oxi­duje amo­niak na dusi­tany a dusič­nany pôso­be­ním nit­ri­fi­kač­ných bak­té­rií Nit­ro­so­mo­nas. Ako nám už naho­vára pred­chá­dza­júca veta, tento pro­ces je aeróbny (za prí­stupu vzdu­chu). V ana­e­rób­nych pod­mien­kach dochá­dza k opač­nému pro­cesu (redukč­nému) — ku denit­ri­fi­ká­cii. Dochá­dza ku reduk­cii zlú­če­nín dusíka na oxidy dusíka — N2O, NO, prí­padne na až N2 pri pH vyš­šom ako 6 pôso­be­ním bak­té­rií Nit­ro­bac­ter. Keďže ide o plyny, denit­ri­fi­ká­cia dokáže odstrá­niť z vody (akvá­ria) zlú­če­niny dusíka. Tieto pro­cesy sú pre akva­ris­tiku veľmi dôle­žité a v zásade pozitívne …

Pozri si celý prís­pe­vok “Che­mické pro­cesy v akváriu”

Založenie akvária

Pri zakla­daní akvá­ria je ide­álne, ak si akva­rista najprv zaob­stará samotnú nádrž a sto­jan, vybaví sa potreb­nou tech­ni­kou a až potom si zado­váži vodné rast­liny a ryby. Pred zado­vá­že­ním nádrže pre vaše rybičky sto­jíme pred základ­nou otáz­kou, aké veľké bude vaše nové akvá­rium. Kaž­do­pádne je dobré, ak chceme cho­vať ryby, aby sme pred­tým roz­mýš­ľali, kde bude ich životný pries­tor, v čom budú exis­to­vať. Nuž a to so sebou pri­ne­sie aj odpo­vede na otázky, aký bude zabe­rať pries­tor samotná nádrž, či bude nutný sto­jan, akú pou­žiť elek­tro­in­šta­lá­ciu, tech­niku, pomôcky. Ako zalo­žiť akvá­rium, aby fun­go­valo podľa vašich pred­stáv? Ak máme novú nádrž, ktorá je čerstvo zle­pená, odpo­rú­čam umyť najmä spoje octom a následne celú nádrž oplách­nuť vodou. Do nádrže nasypme na dno štrk. Štrk by mal byť skôr hladký. Na ostrých hra­nách sa ryby môžu pora­niť. Dno akvá­ria je veľmi dôle­žité. Ryby pro­du­kujú exkre­menty, ktorý spra­cúva najmä mik­rof­lóra a neskôr z neho čer­pajú živiny rast­liny. Ide­álne je pou­žiť riečny štrk. Ak pou­ži­jeme mor­ský a záro­veň kre­mi­čitý štrk, nemu­síme sa sta­rať o uvoľ­ňo­va­nie vápe­na­tých a horeč­na­tých solí do vody, čiže štrk vám nebude zvy­šo­vať tvrdosť vody. Ak chceme úspešne pes­to­vať rast­liny, odpo­rú­čam jemný štrk s veľ­kos­ťou frak­cie 14 mm. Samoz­rejme jed­not­livé druhy rýb majú rôzne nároky na veľ­kosť štrku. Štrk dosta­neme kúpiť v akva­ris­tic­kom obchode, alebo si ho zado­vá­žime vlast­nými pros­tried­kami. Ak máme mož­nosť, pou­žime tzv. starý štrk z nádrže od zná­meho, prí­padne si pomô­žeme z iného už zabe­hnu­tého akvá­ria. Takýto štrk už v sebe obsa­huje mik­ro­or­ga­nizmy, ktoré …

Pozri si celý prís­pe­vok “Zalo­že­nie akvária”

Vzduchovanie, kyslík vo vode

Kys­lík je plyn, ktorý sa v našich mys­liach spája so živo­tom. Pri­már­nym zdro­jom kys­líka sú rast­liny. Vo vode je ho oveľa menej ako vo vzdu­chu. Kon­cen­trá­cia kys­líka vo vode je závislá od tep­loty vody. Čím je tep­lota v akvá­riu vyš­šia, tým je kon­cen­trá­cia O2 niž­šia. Pri tep­lote 10°C pri bež­nom tlaku je vo vode roz­pus­te­ných asi 11.3 mg O2 v litri, pri tep­lote 25°C — 8.3 mg/​l a pri 30°C — 7.6 mg/​l. Do vody sa kys­lík okrem pôso­be­nia vod­ných rast­lín dostáva aj difú­ziou zo vzdu­chu, pre­mie­ša­va­ním, čere­ním hla­diny. Kys­lík sa spot­re­búva v akvá­riu hlavne roz­klad­nou čin­nos­ťou mik­ro­or­ga­niz­mov — v sub­stráte dna. Ak je dno málo pre­vzduš­nené, môže dôjsť k jeho defi­citu a tým k jeho vyčer­pa­niu pre ryby a rast­liny. Kys­lík napo­máha roz­kladu hmoty. Čistý, 100 % kon­cen­tro­vaný kys­lík je pre ľud­ský orga­niz­mus jedo­vatý, takže ak hovo­rím o kys­líku v súvis­losti so vzdu­cho­va­ním, ide samoz­rejme o vzduch. Vzduch obsa­huje aj veľa dusíka a CO2. Rast­li­nám kys­lík až tak veľmi “nevo­nia”, najmä nie cez deň a za dosta­toč­ného prí­sunu sve­tel­nej ener­gie. Aj ak spô­so­buje vzdu­cho­va­nie veľký pohyb vody, rast­li­nám to nepro­spieva. Naopak cez noc, kedy rast­liny kys­lík pri­jí­majú by bol pre ne kys­lík vítaný. Cez deň rast­liny pri­jí­majú oxid uhli­čitý — ide o pro­ces foto­syn­tézy a z nej vyplý­va­jú­cich pro­ce­sov ako napr. Kreb­sov cyk­lus, cyk­lus C, N, apod. Vzdu­cho­va­nie homo­ge­ni­zuje vodu v akvá­riu, zabez­pe­čuje pohyb vody, mie­ša­nie jed­not­li­vých vrs­tiev, najmä ver­ti­kál­nym sme­rom. Množ­stvo kys­líka, ktoré dokáže vzdu­cho­va­nie odo­vzdať akvá­riu je pomerne nízke — difú­zia ply­nov vo vode je rádovo štyri krát niž­šia ako vo vzdu­chu. Darmo budeme vytvá­rať veľké bub­linky, tie síce viac rozp­rú­dia vodu, ale množ­stvo pri­ja­tého kys­líka vodou bude niž­šie ako keby sme pro­du­ko­vali men­šie bub­linky. Množ­stvo takto pri­ja­tého kys­líka závisí na povr­chu bub­li­niek, ktorý je vyšší pri men­ších bublinkách.Vzduchovací kameň môže mať rôzny tvar. Môže to byť valec, gulička, môže byť podl­ho­vastý, až 105 cm dlhý. Exis­tujú kamene tvaru obvodu kruhu. Podobne ako vzdu­cho­vací kameň je možné pou­žiť lipové drievko, ktoré tvorí malé bub­linky. Jeho nevý­hoda je vtom, že sa póry v ňom rýchlo uzavrú. Pou­žíva sa skôr pri difú­zii CO2 — pri hno­jení rast­lín. Navyše sa lipové drievko roz­kladá a obrastá ria­sami. Určite neopo­me­nu­teľ­ným spô­so­bom tran­s­portu kys­líka do vody je čere­nie hla­diny, ktoré spô­so­buje buď vzdu­cho­va­nie cez kameň, alebo fil­ter. Väč­šina návo­dov na pou­ží­va­nie fil­tra odpo­rúča umiest­niť fil­ter tak, aby vývod vody bol na hla­di­nou alebo tesne pod ňou. Aj takto sa dostáva kyslík …

Pozri si celý prís­pe­vok “Vzdu­cho­va­nie, kys­lík vo vode”

Výživa rýb

Krmivo je veľmi dôle­žité, závisí od neho zdra­vie rýb. Ak kŕmime správne, naše ryby budú v kon­dí­cii. Samoz­rejme, kŕmiť treba špe­ci­ficky, podľa druhu. Pre nie­ktoré druhy je jedna potrava vhodná, pre iný naopak rizi­ková. Naj­dô­le­ži­tej­šie je spl­niť dve základné pra­vidlá: neprekr­mo­vať, pes­tro kŕmiť. Roz­li­šu­jeme nie­koľko základ­ných typov krmiva: suché, mra­zené a živé. Ryby si dokážu nájsť zdroj svo­jej výživy aj v akvá­riu. Ide o zvyšky pred­tým poda­nej potravy, rast­liny, riasy, mik­ro­or­ga­nizmy, prí­padne men­šej ryby. Nie sú oje­di­nelé prí­pady, kedy ryba vydr­žala bez zásahu člo­veka aj 3 mesiace. Ak máte nor­málne fun­gu­júcu nádrž a necho­váte nejaké dravé, resp. prob­lé­mové druhy, nelámte si prí­liš hlavu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprí­tom­nosti trva­jú­cej tri-​štyri týždne. Aj v tomto prí­pade platí, menej je nie­kedy viac. V prí­pade kŕme­nia rýb je treba často počkať, kým si ryby na nový druh potravy zvyknú — môže sa nám stať, že ryby odmie­tajú krmivo. Dôvody môžu byť rôzne, ak však toto krmivo je pre naše ryby vhodné, majte trpez­li­vosť. Výživa rýb má byť pes­trá, odpo­rú­čam meniť zdroj krmiva čo naj­čas­tej­šie, aby naše ryby mali dosta­tok všet­kého čo potre­bujú. Kŕme­nie tuč­nou stra­vou neod­po­rú­čam, pre­tože sa to môže skon­čiť neplod­nos­ťou, spô­so­be­nou ocho­re­ním vaječ­ní­kov, až vod­na­tieľ­kou. Ryby si na svoju potravu zvy­kajú. Nie­ktoré krmivo im chutí okam­žite, na iné sa musia …

Pozri si celý prís­pe­vok “Výživa rýb”

Riasy a sinice

Riasy úzko súvi­sia s množ­stvom svetla. Opti­málne sve­telné pod­mienky nie je vôbec ľahké pre náš kon­krétny prí­pad zabez­pe­čiť. Za naj­dô­le­ži­tej­šie pova­žu­jem dosiah­nuť opti­málny rast vyš­ších rast­lín. V takom prí­pade si vyš­šie rast­liny pora­dia s kon­ku­renčne slab­ším pro­tiv­ní­kom. Riasy však dokážu rea­go­vať na zmeny oveľa rých­lej­šie ako vyš­šie rast­liny. Riasy sa naj­čas­tej­šie lik­vi­dujú mecha­nicky. Odpo­rú­čam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drô­tenku. Žiletku, mag­ne­tickú škrabku neod­po­rú­čam, avšak aj v prí­pade hubky, či drô­tenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čis­tení nedos­tali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškria­bať. Najmä na čel­nom skle je to naj­nep­rí­jem­nej­šie. Bio­lo­gické pros­triedky proti ria­sam, napr. sli­máky. Ale aj nie­ktoré ryby kon­zu­mujú riasy. Najmä Poeci­lia she­nops, Xip­hop­ho­rus hel­leri, Gyri­no­che­i­lus aymo­nieri, Cros­so­che­i­lus sia­men­sis, Oto­cinc­lus, Epal­ze­or­hyn­chus, Labeo, Helos­toma tem­mincki, Ancis­trus atď. Z kre­viet najmä Cari­dina japo­nica, Neoca­ri­tida den­ti­cu­lata. Treba pri­hlia­dať na to, že pre nie­ktoré tieto orga­nizmy je riasa pri­ro­dze­nou potra­vou, ale často­krát ak majú dosta­tok inej potravy, dávajú pred­nosť práve jej. Čiernu riasu žerie spo­ľah­livo len prí­savka thaj­ská — Gyri­no­che­i­lus aymo­nieri a kre­vetka Cari­dina japo­nica. V prí­rode mik­ro­sko­pické riasy kon­zu­mujú malé kôrovce, takže ak je schodná cesta pou­žiť cyk­lopa, vír­nika na zlik­vi­do­va­nie zákalu z rias, tak snáď neexis­tuje lep­šia voľba. Riasy možno odstrá­niť aj pôso­be­ním ultra­fia­lo­vého žia­re­nia. V akva­ris­tic­kých obcho­doch je možné zakú­piť UV-​lampu, ktorá fun­guje ako fil­ter. Voda pri pre­chode je vysta­vo­vaná žia­re­niu, ktoré svo­jimi účin­kami zabíja zárodky rias, pravda aj množ­stvo cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Lampa pôsobí na vodu pre­chá­dza­júcu do akvá­ria a tým chráni vodu od rias. V prí­pade zákalu je možné pou­žiť aj priame pôso­be­nie pria­meho svetla lampy na vodu — avšak v takom prí­pade je nutné chrá­niť si oči a nemať v nádrži ryby ani rast­liny. Rias sa dá zba­viť aj che­mic­kou ces­tou. Je to krajný spô­sob, ktorý v akvá­riu nesch­va­ľu­jem. V pre­daj­nej sieti exis­tujú na to pros­triedky, o nich sa prí­liš nebu­dem vyjad­ro­vať. Návody sú na nich. Ako osved­čený nástroj aj proti šte­tin­ko­vej riase …

Pozri si celý prís­pe­vok “Riasy a sinice”

Vodné rastliny

Vodné rast­liny sa líšia od sucho­zem­ských rast­lín, sú adap­to­vané na pro­stre­die pod vodou. Listy vod­ných rast­lín majú prie­du­chy aj na vrch­nej, aj na spod­nej strane — tak­po­ve­diac dýchajú oboma “stra­nami” na roz­diel od sucho­zem­ských rast­lín. Povrch sucho­zem­ských rast­lín tvorí kuti­kula, u rast­lín vod­ných tak­mer u všet­kých dru­hov chýba. Prav­de­po­dobne by najmä brá­nila difú­zii ply­nov. Plá­va­júce rast­liny oby­čajne neza­ko­re­ňujú, ani tie, ktoré žijú na hla­dine. Korene sú čo do tvaru obdobné ako pri sucho­zem­ských dru­hoch. Do dôsled­kov nemožno brať za kaž­dých okol­ností vodu ako bari­éru, pre­tože sú vodné rast­liny, ktoré aj v pri­ro­dze­ných pod­mien­kach vyras­tajú nad hla­dinu, resp. rastú v moča­ri­nách s níz­kou hla­di­nou vody vo veľ­kom vlhku. Aj v akva­ris­tike sa zau­ží­val pojem sub­merzná forma a emerzná forma rast­liny. Sub­merzná forma ras­tie pod hla­di­nou vody, emerzná forma nad hla­di­nou. Jed­not­livé formy sa často líšia, okrem iného tva­rom, aj far­bou. V praxi je v drvi­vej väč­šine pou­ží­vané nepo­hlavné roz­mno­žo­va­nie rast­lín — odrez­kami, pop­lazmi, výhon­kami apod. Sub­merzná forma môže aj v akvá­riu vyrásť do emerz­nej formy — často napr. Echi­no­do­rus. Ak je nádrž pre rast­linu prí­liš nízka, často si nájde cestu von. Avšak aj vodná rast­lina kvitne a často veľmi podobne ako sucho­zem­ské druhy. Kvet tvorí nie­kedy pod hla­di­nou, čas­tej­šie nad jej povr­chom. Pohlavné mno­že­nie rast­lín nie je vylú­čené, ale je prob­le­ma­tické a je skôr prá­cou pre špe­cia­listu. Vodné rast­liny sú väč­ši­nou zelené, nie­kedy čer­vené, fia­lové, hne­do­čer­vené. Exis­tuje množ­stvo dru­hov vod­ných rast­lín. Svetlo je dôle­ži­tým fak­to­rom pre rast­liny — sú druhy tie­ňo­milné, napr. Microsorium …

Pozri si celý prís­pe­vok “Vodné rastliny”

Úprava vody

Pre zní­že­nie pH je vhodné pou­ži­tie sla­bej kyse­liny 3-​hydrogen fos­fo­reč­nej — H3PO4. H3PO4 je slabá kyse­lina. O tom aké množ­stvo je nutné sa pre­sved­čiť expe­ri­men­tom. Zmena pH akým­koľ­vek pôso­be­ním totiž závisí aj obsahu solí, čias­točne od tep­loty, tlaku. Len veľmi zhruba možno pove­dať, že ak chceme zní­žiť pH v 100 lit­ro­vej nádrži, apli­ku­jeme H3PO4 rádovo v mili­lit­roch. Pou­ži­tie iných kyse­lín neod­po­rú­čam, kaž­do­pádne by sa malo jed­nať aj z hľa­diska vašej bez­peč­nosti o slabé kyse­liny jed­no­du­chého zlo­že­nia. H3PO4 je vše­obecne pou­ží­vaná látka na zní­že­nie tvrdo­sti. Ak pou­ži­jeme H3PO4 dochá­dza pri tom aj ku týmto reak­ciám (pri uve­de­ných reak­ciách je možné váp­nik Ca nahra­diť za hor­čík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 — kyse­lina rea­guje s dihyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nom vápe­na­tým za vzniku roz­pust­ného difos­fo­reč­nanu vápe­na­tého a sla­bej kyse­liny uhli­či­tej. H2CO3 je nesta­bilná a môže sa roz­pad­núť na vodu a oxid uhli­čitý. Vznik­nutý fos­fo­reč­nan môže byť hno­ji­vom pre ryby, sinice, alebo riasy, prí­padne zdro­jom fos­foru pre ryby. 2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 — vzniká roz­pustný dihyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­natý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaHPO4 + 2H2CO3 — vzniká neroz­pustný hyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­natý. Ak by sme predsa len pou­žili silné kyse­liny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 — reak­ciou kyse­liny chlo­ro­vo­dí­ko­vej (soľ­nej) vzniká chlo­rid vápe­natý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + …

Pozri si celý prís­pe­vok “Úprava vody”

Údržba akvária

Vnú­torné fil­tre je potrebné čis­tiť pomerne často. Ako často, závisí od mno­hých fak­to­rov. Každý akva­rista sa musí naučiť odhad­núť správny čas, ale dá sa pove­dať, že prie­merná doba by v nor­mál­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu, ktoré nie je pre­ryb­nené mohla, činiť 1 týž­deň. V prí­pade, že fil­ter nasal do seba toľko čas­tíc, že je doslova nasatý na trubku v ňom, je ho treba ihneď vyčis­tiť. Pozor, pre­tože fil­ter dokážu upchať aj vežovky malaj­ské. Raz za čas je nutné vyčis­tiť aj lopatky čer­padla, celé zaria­de­nie fil­tra pre­myť pod vodou, vyke­fo­vať, vyraj­bať jed­not­livé časti. Fil­tračný moli­tan vnú­tor­ného fil­tra je lep­šie neumý­vať pod tečú­cou vodou vodo­vod­nej siete, ale vo vode, ktorú pred­tým zle­jem z nádrže. Vodo­vodná voda by mohla ublí­žiť bak­té­riám, ktoré sú v moli­tane. Pokiaľ umy­jeme fil­tračnú náplň vodou z akvá­ria, prí­padne vodou neob­sa­hu­jú­cou nežia­duce plyny, zacho­váme fil­ter funkčný. V inom prí­pade sa bak­té­rie v ňom zde­ci­mujú. Pokiaľ dávate do akvá­ria nový moli­tan, tro­chu ho zašpiňte pomo­cou inej vložky z už zabe­ha­ného fil­tra, alebo ho aspoň napus­tite vodou zo star­šieho akvá­ria. V prí­pade von­kaj­šieho fil­tra stačí fil­tračný moli­tan menej často. Na začiatku čas­tej­šie, neskôr občas. Rov­nako aj fil­tračnú vatu a ostatné časti fil­tra. Von­kajší fil­ter je výhodný z hľa­diska údržby, po jeho zakú­pení je nutné sa oň viac sta­rať, ale nie sú oje­di­nelé prí­pady, kedy akva­rista čis­til moli­tan po roku a všetko bolo v poriadku. Opti­málna veľ­kosť všet­kých fil­trov a ich zlo­žiek závisí od záťaže nádrže …

Pozri si celý prís­pe­vok “Údržba akvária”

Transport, nakladanie s rastlinami a rybami

Pri kúpe a aj rast­lín by sme si mali najprv poriadne poob­ze­rať. Ryby musia vyze­rať zdravo. Nepri­ro­dzene zelená, modrá, prí­padne žltá voda je prav­de­po­dobne zna­kom momen­tál­nej alebo pred­chá­dza­jú­cej liečby. Rov­nako práve pou­ží­vaná UV lampa musí v nás vyvo­lať otázky. V prí­pade, že vieme, že tovar v obchode je práve dove­zený, majme rad­šej trpez­li­vosť, často­krát najmä dovo­zové ryby a práve dove­zené ryby sa ešte pre­rie­dia. Ich prí­padný letecký tran­s­port je veľmi stre­su­júci, straty sú úplne bežné. Ryby by sa podľa druhu rýb mali sprá­vať adek­vátne, nesmú byť apa­tické nesmú byť na nich bada­teľné znaky cho­roby, plesní, odpa­dá­va­jú­cich plutví, okú­sa­ných častí tela apod. V opač­nom prí­pade, rad­šej počkajme, než sa ryby tro­chu akli­ma­ti­zujú prí­padne vylie­čia. Na dru­hej strane mali by sme vedieť, že prí­tom­nosť množ­stva ľudí, viac-​menej pro­vi­zórne pod­mienky v tej kto­rej akva­ris­tike rybám spô­so­bujú rybám stres, že ryby nie sú doko­nale vyfar­bené. Rast­liny môžeme posu­dzo­vať tole­ran­tnej­šie, pre­tože v obcho­doch tak­mer nikdy nemajú opti­málne podmienky …

Pozri si celý prís­pe­vok “Tran­s­port, nakla­da­nie s rast­li­nami a rybami”

Strana 1 of 3123