Spoločenstvo rýb, teda aj rastliny, mikroorganizmy, všetko živé v nádrži považujeme za biocenózu. Cenóza je spoločenstvo. Nemožno jednoznačne oddeliť jednotlivé časti, faktory, ktoré tvoria biocenózu. Biocenóza, spolu z neživými súčasťami nádrže tvoria ekosystém. Avšak možno hovoriť o ekosystéme akvária, ale aj o ekosystéme filtra, či kvapky vody. V akvaristike sa tieto pojmy veľmi nepoužívajú, iste aj preto lebo ide umelé ekosystémy, ktoré sú úzko závislé od energetických vstupov človeka. Spomínam ich, pretože sa s nimi napriek môžeme v akvaristike stretnúť. Napokon aj pri opise prírodných lokalít. Najmä v prírodných lokalitách je jasne vidieť vplyv biotických (živých) a abiotických (neživých) faktorov života rýb a rastlín. Len keď vezmem do úvahy geologické pomery — tie sú v akváriu zväčša absolútne popierané. Z hľadiska prispôsobenia na kolísanie ekologických faktorov rozlišujeme druhy stenoekné a druhy euryekné. Stenoekné druhy znášajú malé kolísanie a euryekné druhy veľké kolísanie hodnôt. Známe pancierníčky Corydoras sa prispôsobili svojmu prostrediu natoľko, že dýchajú atmosférický vzduch črevnou sliznicou. Obdobne labyrinky dýchajú labyrintom atmosférický kyslík atď.. Podľa trofických parametrov sú rastliny producenti hmoty, živočíchy (teda aj ryby) sú konzumentmi. Mikroorganizmy spracovávajúce hmotu sú rozkladačmi — dekompozitormi. Podľa zdroja energie rozlišujeme organizmy na autotrofné — prijímajúce energiu za pomoci svetla a heterotrofné — spracúvajúce organickú, a neorganickú hmotu. Aj medzi rybami existujú rôzne vzťahy s ich okolím. Tento vzťah a ich usporiadanie skúma práve ekológia. Pre akvaristu je samozrejme najzaujímavejší vzťah ryba — ryba. Prípadne ryba — substrát dna — voda. Technika výrazne v akváriu napomáha, až zabezpečuje život v akváriu. Treba si uvedomiť, že akvárium je umelý systém, ktorý je bez vstupov človeka len veľmi ťažko predstaviteľný. Medzi základné faktory ovplyvňujúce rast vodných rastlín patrí svetlo, dostupnosť živín, samotná voda, substrát, v prírode aj pôda. Vzťah existuje aj medzi rybami a rastlinami, vzájomne medzi na seba vplývajú. Rastliny dokážu tvoriť správnu mikroklímu pre ryby, poskytujú neraz možnosť úkrytov, no niekedy aj potravy. Faktor svetla rozdeľuje rastliny na tieňomilné a svetlomilné. Situácia je podobná ako v lese, kde zohráva svoju úlohu zápoj korún stromov, resp. kry v trópoch, epifity prepúšťajú na spodnú vrstvu nad hrabankou neraz iba 1% svetla. V prípade vodných rastlín, “zápoj” tvoria rastliny na hladine, ktoré sú vyslovene svetlomilné. Svetlo ďalej pohlcujú plávajúce rastliny, vyššie rastliny a na koniec sa dostane aj na nízke rastliny dna, ktoré sú však tiež často svetlomilné. V prírode je síce primárnym zdrojom svetla slnko, ktorého svetlo je oveľa kvalitnejšie a intenzívnejšie, ale je pohlcované aj nad vodou často lesom, pobrežnou vegetáciou. A samozrejme nemožno zabudnúť na pohlcovanie svetla riasami, autotrofnými mikroorganizmami a samotnou vodou. Medzi tieňomilné rastliny patria: Anubias, Cryptocoryne, Vesicularia dubayana. Za určitých okolností môže dôjsť v akváriu ku otrave. Zvyčajne ide o otravu …
Základným stavebným prvkov živých sústav je uhlík. Uhlík patrí spolu s vodíkom, kyslíkom, dusíkom, fosforom, sírou ku biogénnym prvkom. Chémia uhlíka tvorí samostatne stojacu disciplínu — organickú chémiu (nezaoberá sa len oxidmi uhlíka). Uhlík tvorí najväčšiu časť sušiny rýb, rastlín, aj mikroorganizmov. Asi každý z vás sa v živote stretol s pojmom fotosyntéza. Aj táto reakcia, ktorá aj nám, ľuďom dovoľuje existovať, sa točí okolo uhlíka. V akváriu sa uhlík vyskytuje najmä vo forme oxidu uhličitého, uhličitanov, hydrogenuhličitanov a kyseliny uhličitej. V akom pomere závisí najmä od pH. Uhlík sa nachádza aj vo forme bielkovín v potrave, v dreve kde postupným rozkladom dochádza ku štiepeniu bielkovín na aminokyseliny a následne ku nitrifikácii a denitrifikácii, čo posúva pH smerom dole — prostredie sa okysľuje. V denitrifikácii a nitrifikácii hrá najdôležitejšiu úlohu dusík. V akváriu dochádza najprv ku nitrifikácii. Najprv oxiduje amoniak na dusitany a dusičnany pôsobením nitrifikačných baktérií Nitrosomonas. Ako nám už nahovára predchádzajúca veta, tento proces je aeróbny (za prístupu vzduchu). V anaeróbnych podmienkach dochádza k opačnému procesu (redukčnému) — ku denitrifikácii. Dochádza ku redukcii zlúčenín dusíka na oxidy dusíka — N2O, NO, prípadne na až N2 pri pH vyššom ako 6 pôsobením baktérií Nitrobacter. Keďže ide o plyny, denitrifikácia dokáže odstrániť z vody (akvária) zlúčeniny dusíka. Tieto procesy sú pre akvaristiku veľmi dôležité a v zásade pozitívne …
Pri zakladaní akvária je ideálne, ak si akvarista najprv zaobstará samotnú nádrž a stojan, vybaví sa potrebnou technikou a až potom si zadováži vodné rastliny a ryby. Pred zadovážením nádrže pre vaše rybičky stojíme pred základnou otázkou, aké veľké bude vaše nové akvárium. Každopádne je dobré, ak chceme chovať ryby, aby sme predtým rozmýšľali, kde bude ich životný priestor, v čom budú existovať. Nuž a to so sebou prinesie aj odpovede na otázky, aký bude zaberať priestor samotná nádrž, či bude nutný stojan, akú použiť elektroinštaláciu, techniku, pomôcky. Ako založiť akvárium, aby fungovalo podľa vašich predstáv? Ak máme novú nádrž, ktorá je čerstvo zlepená, odporúčam umyť najmä spoje octom a následne celú nádrž opláchnuť vodou. Do nádrže nasypme na dno štrk. Štrk by mal byť skôr hladký. Na ostrých hranách sa ryby môžu poraniť. Dno akvária je veľmi dôležité. Ryby produkujú exkrementy, ktorý spracúva najmä mikroflóra a neskôr z neho čerpajú živiny rastliny. Ideálne je použiť riečny štrk. Ak použijeme morský a zároveň kremičitý štrk, nemusíme sa starať o uvoľňovanie vápenatých a horečnatých solí do vody, čiže štrk vám nebude zvyšovať tvrdosť vody. Ak chceme úspešne pestovať rastliny, odporúčam jemný štrk s veľkosťou frakcie 1 — 4 mm. Samozrejme jednotlivé druhy rýb majú rôzne nároky na veľkosť štrku. Štrk dostaneme kúpiť v akvaristickom obchode, alebo si ho zadovážime vlastnými prostriedkami. Ak máme možnosť, použime tzv. starý štrk z nádrže od známeho, prípadne si pomôžeme z iného už zabehnutého akvária. Takýto štrk už v sebe obsahuje mikroorganizmy, ktoré …
Kyslík je plyn, ktorý sa v našich mysliach spája so životom. Primárnym zdrojom kyslíka sú rastliny. Vo vode je ho oveľa menej ako vo vzduchu. Koncentrácia kyslíka vo vode je závislá od teploty vody. Čím je teplota v akváriu vyššia, tým je koncentrácia O2 nižšia. Pri teplote 10°C pri bežnom tlaku je vo vode rozpustených asi 11.3 mg O2 v litri, pri teplote 25°C — 8.3 mg/l a pri 30°C — 7.6 mg/l. Do vody sa kyslík okrem pôsobenia vodných rastlín dostáva aj difúziou zo vzduchu, premiešavaním, čerením hladiny. Kyslík sa spotrebúva v akváriu hlavne rozkladnou činnosťou mikroorganizmov — v substráte dna. Ak je dno málo prevzdušnené, môže dôjsť k jeho deficitu a tým k jeho vyčerpaniu pre ryby a rastliny. Kyslík napomáha rozkladu hmoty. Čistý, 100 % koncentrovaný kyslík je pre ľudský organizmus jedovatý, takže ak hovorím o kyslíku v súvislosti so vzduchovaním, ide samozrejme o vzduch. Vzduch obsahuje aj veľa dusíka a CO2. Rastlinám kyslík až tak veľmi “nevonia”, najmä nie cez deň a za dostatočného prísunu svetelnej energie. Aj ak spôsobuje vzduchovanie veľký pohyb vody, rastlinám to neprospieva. Naopak cez noc, kedy rastliny kyslík prijímajú by bol pre ne kyslík vítaný. Cez deň rastliny prijímajú oxid uhličitý — ide o proces fotosyntézy a z nej vyplývajúcich procesov ako napr. Krebsov cyklus, cyklus C, N, apod. Vzduchovanie homogenizuje vodu v akváriu, zabezpečuje pohyb vody, miešanie jednotlivých vrstiev, najmä vertikálnym smerom. Množstvo kyslíka, ktoré dokáže vzduchovanie odovzdať akváriu je pomerne nízke — difúzia plynov vo vode je rádovo štyri krát nižšia ako vo vzduchu. Darmo budeme vytvárať veľké bublinky, tie síce viac rozprúdia vodu, ale množstvo prijatého kyslíka vodou bude nižšie ako keby sme produkovali menšie bublinky. Množstvo takto prijatého kyslíka závisí na povrchu bubliniek, ktorý je vyšší pri menších bublinkách.Vzduchovací kameň môže mať rôzny tvar. Môže to byť valec, gulička, môže byť podlhovastý, až 105 cm dlhý. Existujú kamene tvaru obvodu kruhu. Podobne ako vzduchovací kameň je možné použiť lipové drievko, ktoré tvorí malé bublinky. Jeho nevýhoda je vtom, že sa póry v ňom rýchlo uzavrú. Používa sa skôr pri difúzii CO2 — pri hnojení rastlín. Navyše sa lipové drievko rozkladá a obrastá riasami. Určite neopomenuteľným spôsobom transportu kyslíka do vody je čerenie hladiny, ktoré spôsobuje buď vzduchovanie cez kameň, alebo filter. Väčšina návodov na používanie filtra odporúča umiestniť filter tak, aby vývod vody bol na hladinou alebo tesne pod ňou. Aj takto sa dostáva kyslík …
Krmivo je veľmi dôležité, závisí od neho zdravie rýb. Ak kŕmime správne, naše ryby budú v kondícii. Samozrejme, kŕmiť treba špecificky, podľa druhu. Pre niektoré druhy je jedna potrava vhodná, pre iný naopak riziková. Najdôležitejšie je splniť dve základné pravidlá: neprekrmovať, pestro kŕmiť. Rozlišujeme niekoľko základných typov krmiva: suché, mrazené a živé. Ryby si dokážu nájsť zdroj svojej výživy aj v akváriu. Ide o zvyšky predtým podanej potravy, rastliny, riasy, mikroorganizmy, prípadne menšej ryby. Nie sú ojedinelé prípady, kedy ryba vydržala bez zásahu človeka aj 3 mesiace. Ak máte normálne fungujúcu nádrž a nechováte nejaké dravé, resp. problémové druhy, nelámte si príliš hlavu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprítomnosti trvajúcej tri-štyri týždne. Aj v tomto prípade platí, menej je niekedy viac. V prípade kŕmenia rýb je treba často počkať, kým si ryby na nový druh potravy zvyknú — môže sa nám stať, že ryby odmietajú krmivo. Dôvody môžu byť rôzne, ak však toto krmivo je pre naše ryby vhodné, majte trpezlivosť. Výživa rýb má byť pestrá, odporúčam meniť zdroj krmiva čo najčastejšie, aby naše ryby mali dostatok všetkého čo potrebujú. Kŕmenie tučnou stravou neodporúčam, pretože sa to môže skončiť neplodnosťou, spôsobenou ochorením vaječníkov, až vodnatieľkou. Ryby si na svoju potravu zvykajú. Niektoré krmivo im chutí okamžite, na iné sa musia …
Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať. Najmä na čelnom skle je to najnepríjemnejšie. Biologické prostriedky proti riasam, napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia shenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská — Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce, takže ak je schodná cesta použiť cyklopa, vírnika na zlikvidovanie zákalu z rias, tak snáď neexistuje lepšia voľba. Riasy možno odstrániť aj pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, ktorá funguje ako filter. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, pravda aj množstvo choroboplodných zárodkov. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla lampy na vodu — avšak v takom prípade je nutné chrániť si oči a nemať v nádrži ryby ani rastliny. Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou. Je to krajný spôsob, ktorý v akváriu neschvaľujem. V predajnej sieti existujú na to prostriedky, o nich sa príliš nebudem vyjadrovať. Návody sú na nich. Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase …
Vodné rastliny sa líšia od suchozemských rastlín, sú adaptované na prostredie pod vodou. Listy vodných rastlín majú prieduchy aj na vrchnej, aj na spodnej strane — takpovediac dýchajú oboma “stranami” na rozdiel od suchozemských rastlín. Povrch suchozemských rastlín tvorí kutikula, u rastlín vodných takmer u všetkých druhov chýba. Pravdepodobne by najmä bránila difúzii plynov. Plávajúce rastliny obyčajne nezakoreňujú, ani tie, ktoré žijú na hladine. Korene sú čo do tvaru obdobné ako pri suchozemských druhoch. Do dôsledkov nemožno brať za každých okolností vodu ako bariéru, pretože sú vodné rastliny, ktoré aj v prirodzených podmienkach vyrastajú nad hladinu, resp. rastú v močarinách s nízkou hladinou vody vo veľkom vlhku. Aj v akvaristike sa zaužíval pojem submerzná forma a emerzná forma rastliny. Submerzná forma rastie pod hladinou vody, emerzná forma nad hladinou. Jednotlivé formy sa často líšia, okrem iného tvarom, aj farbou. V praxi je v drvivej väčšine používané nepohlavné rozmnožovanie rastlín — odrezkami, poplazmi, výhonkami apod. Submerzná forma môže aj v akváriu vyrásť do emerznej formy — často napr. Echinodorus. Ak je nádrž pre rastlinu príliš nízka, často si nájde cestu von. Avšak aj vodná rastlina kvitne a často veľmi podobne ako suchozemské druhy. Kvet tvorí niekedy pod hladinou, častejšie nad jej povrchom. Pohlavné množenie rastlín nie je vylúčené, ale je problematické a je skôr prácou pre špecialistu. Vodné rastliny sú väčšinou zelené, niekedy červené, fialové, hnedočervené. Existuje množstvo druhov vodných rastlín. Svetlo je dôležitým faktorom pre rastliny — sú druhy tieňomilné, napr. Microsorium …
Pre zníženie pH je vhodné použitie slabej kyseliny 3-hydrogen fosforečnej — H3PO4. H3PO4 je slabá kyselina. O tom aké množstvo je nutné sa presvedčiť experimentom. Zmena pH akýmkoľvek pôsobením totiž závisí aj obsahu solí, čiastočne od teploty, tlaku. Len veľmi zhruba možno povedať, že ak chceme znížiť pH v 100 litrovej nádrži, aplikujeme H3PO4 rádovo v mililitroch. Použitie iných kyselín neodporúčam, každopádne by sa malo jednať aj z hľadiska vašej bezpečnosti o slabé kyseliny jednoduchého zloženia. H3PO4 je všeobecne používaná látka na zníženie tvrdosti. Ak použijeme H3PO4 dochádza pri tom aj ku týmto reakciám (pri uvedených reakciách je možné vápnik Ca nahradiť za horčík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 — kyselina reaguje s dihydrogenuhličitanom vápenatým za vzniku rozpustného difosforečnanu vápenatého a slabej kyseliny uhličitej. H2CO3 je nestabilná a môže sa rozpadnúť na vodu a oxid uhličitý. Vzniknutý fosforečnan môže byť hnojivom pre ryby, sinice, alebo riasy, prípadne zdrojom fosforu pre ryby. 2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 — vzniká rozpustný dihydrogenfosforečnan vápenatý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaHPO4 + 2H2CO3 — vzniká nerozpustný hydrogenfosforečnan vápenatý. Ak by sme predsa len použili silné kyseliny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 — reakciou kyseliny chlorovodíkovej (soľnej) vzniká chlorid vápenatý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + …
Vnútorné filtre je potrebné čistiť pomerne často. Ako často, závisí od mnohých faktorov. Každý akvarista sa musí naučiť odhadnúť správny čas, ale dá sa povedať, že priemerná doba by v normálnom spoločenskom akváriu, ktoré nie je prerybnené mohla, činiť 1 týždeň. V prípade, že filter nasal do seba toľko častíc, že je doslova nasatý na trubku v ňom, je ho treba ihneď vyčistiť. Pozor, pretože filter dokážu upchať aj vežovky malajské. Raz za čas je nutné vyčistiť aj lopatky čerpadla, celé zariadenie filtra premyť pod vodou, vykefovať, vyrajbať jednotlivé časti. Filtračný molitan vnútorného filtra je lepšie neumývať pod tečúcou vodou vodovodnej siete, ale vo vode, ktorú predtým zlejem z nádrže. Vodovodná voda by mohla ublížiť baktériám, ktoré sú v molitane. Pokiaľ umyjeme filtračnú náplň vodou z akvária, prípadne vodou neobsahujúcou nežiaduce plyny, zachováme filter funkčný. V inom prípade sa baktérie v ňom zdecimujú. Pokiaľ dávate do akvária nový molitan, trochu ho zašpiňte pomocou inej vložky z už zabehaného filtra, alebo ho aspoň napustite vodou zo staršieho akvária. V prípade vonkajšieho filtra stačí filtračný molitan menej často. Na začiatku častejšie, neskôr občas. Rovnako aj filtračnú vatu a ostatné časti filtra. Vonkajší filter je výhodný z hľadiska údržby, po jeho zakúpení je nutné sa oň viac starať, ale nie sú ojedinelé prípady, kedy akvarista čistil molitan po roku a všetko bolo v poriadku. Optimálna veľkosť všetkých filtrov a ich zložiek závisí od záťaže nádrže …
Pri kúpe a aj rastlín by sme si mali najprv poriadne poobzerať. Ryby musia vyzerať zdravo. Neprirodzene zelená, modrá, prípadne žltá voda je pravdepodobne znakom momentálnej alebo predchádzajúcej liečby. Rovnako práve používaná UV lampa musí v nás vyvolať otázky. V prípade, že vieme, že tovar v obchode je práve dovezený, majme radšej trpezlivosť, častokrát najmä dovozové ryby a práve dovezené ryby sa ešte preriedia. Ich prípadný letecký transport je veľmi stresujúci, straty sú úplne bežné. Ryby by sa podľa druhu rýb mali správať adekvátne, nesmú byť apatické nesmú byť na nich badateľné znaky choroby, plesní, odpadávajúcich plutví, okúsaných častí tela apod. V opačnom prípade, radšej počkajme, než sa ryby trochu aklimatizujú prípadne vyliečia. Na druhej strane mali by sme vedieť, že prítomnosť množstva ľudí, viac-menej provizórne podmienky v tej ktorej akvaristike rybám spôsobujú rybám stres, že ryby nie sú dokonale vyfarbené. Rastliny môžeme posudzovať tolerantnejšie, pretože v obchodoch takmer nikdy nemajú optimálne podmienky …