Exotika Bratislava 2015

14.3.2015 – sme mali malú prehliadku kreviet. 14.2.2015 – sme ukázali v zvýšenej miere čaro pancierníkov …

Exotika Bratislava 2013 a 2014

Rokom 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. 14.6 – Strašilky, pakobylky, listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi. Gromphadorhina portentosa pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako … Ivan Vyslúžil – šampión živorodiek …

Drozofila, živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov

Drozofily sú malé mušky, s ktorými sa podobne ako s komárom piskľavým stretol určite každý z vás. Kto by nepoznal drobné mušky, ktoré sa objavia pri ovocí, pri hrozne, kde zelenina kvasí, kysne, rozkladá sa. Drosophila melanogaster – octomilka, octová muška, ovocná muška je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyhrali, a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký pokusný králik. Okrem toho je Drosophila funebris a Drosophila …

Nitenky – najznámejšie živé krmivo medzi širokou verejnosťou

Nitenky – Tubifex tubifex sa v minulosti pomerne hojne vyskytovali v oblastiach, kde bol vypúšťaný odpad – organické znečistenie do vodných tokov – v blízkosti pivovarov, sladovní, sódovkárni, celulózok, priemyselných podnikov. Žijú v bahne pomalšie tečúcich, resp. pokojnejších tokov. V …

Poecilia reticulata – pávie očko

Poecila reticulata Peters, 1859 patrí do podčeľade Poecilinae, do čeľade Poecillidae, radu Cyprinodontiformes, triedy Actinopterigii. Synonymá: Poecilia reticulata Peters, 1859; Lebistes poecilioides De Filippi, 1861; Girardinus reticulatus Günther, 1866; Girardinus guppii Günther, 1866; Poecilioides reticulatus Jordan et Gilbert, 1883; Heterandria guppyi Jordan, 1887; Acanthophacelus reticulatus Eigenmann, 1907; Acanthophacelus guppii Eigenmann, 1910; Girardinus poeciloides Boulenger, 1912; Girardinus petersi Boulenger, 1912; Poecilia poeciloides Langer, 1913; Lebistes reticulatus Regan, 1913; Glaridichthys reticulatus Milewski, 1920. Slovenský názov je živorodka dúhová. Používa sa aj pomenovanie je gupka dúhová. Patrí medzi živorodky. Je to všeobecne známy druh akváriových rýb. Aj u nás sa zrejme s národným názvom gupky stretol asi každý dospelý človek. Často sa im komolí meno na gubky, guby a podobne, a to aj medzi odborníkmi – čo len naznačuje ich veľkú popularitu. Iným častým názvom pre gupky je pávie očko. Toto krásne pomenovanie má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na tele farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka a takisto dnes gupky nájdeme napr. v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA na severe, v Rusku, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, Česku a Slovensko nevynímajúc. Kompletnejší zoznam eviduje FishBase. [1] Druh P. reticulata sa prispôsobil svojmu prostrediu a začína stále viac prejavovať pôvodná prírodná forma. Keď porovnám divoké gupky z Venezuely a gupky chytené v Brazílii, tak vidím jasné presadzovanie pôvodnej genetickej výbavy. Divoká príroda zase raz víťazí. Gupky sa nachádzajú tam kde je …

Ekológia v akvaristike

Spoločenstvo rýb, teda aj rastliny, mikroorganizmy, všetko živé v nádrži považujeme za biocenózu. Cenóza je spoločenstvo. Nemožno jednoznačne oddeliť jednotlivé časti, faktory, ktoré tvoria biocenózu. Biocenóza, spolu z neživými súčasťami nádrže tvoria ekosystém. Avšak možno hovoriť o ekosystéme akvária, ale aj o ekosystéme filtra, či kvapky vody. V akvaristike sa tieto pojmy veľmi nepoužívajú, iste aj preto lebo ide umelé ekosystémy, ktoré sú úzko závislé od energetických vstupov človeka. Spomínam ich, pretože sa s nimi napriek môžeme v akvaristike stretnúť. Napokon aj pri opise prírodných lokalít. Najmä v prírodných lokalitách je jasne vidieť vplyv biotických (živých) a abiotických (neživých) faktorov života rýb a rastlín. Len keď vezmem do úvahy geologické pomery – tie sú v akváriu zväčša absolútne popierané. Z hľadiska prispôsobenia na kolísanie ekologických faktorov rozlišujeme druhy stenoekné a druhy euryekné. Stenoekné druhy znášajú malé kolísanie a euryekné druhy veľké kolísanie hodnôt. Známe pancierníčky Corydoras sa prispôsobili svojmu prostrediu natoľko, že dýchajú atmosférický vzduch črevnou sliznicou. Obdobne labyrinky dýchajú labyrintom atmosférický kyslík atď.. Podľa trofických parametrov sú rastliny producenti hmoty, živočíchy (teda aj ryby) sú konzumentmi. Mikroorganizmy spracovávajúce hmotu sú rozkladačmi – dekompozitormi. Podľa zdroja energie rozlišujeme organizmy na autotrofné – prijímajúce energiu za pomoci svetla a heterotrofné – spracúvajúce organickú, a neorganickú hmotu. Aj medzi rybami existujú rôzne vzťahy s ich okolím. Tento vzťah a ich usporiadanie skúma práve ekológia. Pre akvaristu je samozrejme najzaujímavejší vzťah ryba – ryba. Prípadne ryba – substrát dna – voda. Technika výrazne v akváriu napomáha, až zabezpečuje život v akváriu. Treba si uvedomiť, že akvárium je umelý systém, ktorý je bez vstupov človeka len veľmi ťažko predstaviteľný. Medzi základné faktory ovplyvňujúce rast vodných rastlín patrí svetlo, dostupnosť živín, samotná voda, substrát, v prírode aj pôda. Vzťah existuje aj medzi rybami a rastlinami, vzájomne medzi na seba vplývajú. Rastliny dokážu tvoriť správnu mikroklímu pre ryby, poskytujú neraz možnosť úkrytov, no niekedy aj potravy. Faktor svetla rozdeľuje rastliny na tieňomilné a svetlomilné. Situácia je podobná ako v lese, kde zohráva svoju úlohu zápoj korún stromov, resp. kry v trópoch, epifity prepúšťajú na spodnú vrstvu nad hrabankou neraz iba 1% svetla. V prípade vodných rastlín, „zápoj“ tvoria rastliny na hladine, ktoré sú vyslovene svetlomilné. Svetlo ďalej pohlcujú plávajúce rastliny, vyššie rastliny a na koniec sa dostane aj na nízke rastliny dna, ktoré sú však tiež často svetlomilné. V prírode je síce primárnym zdrojom svetla slnko, ktorého svetlo je oveľa kvalitnejšie a intenzívnejšie, ale je pohlcované aj nad vodou často lesom, pobrežnou vegetáciou. A samozrejme nemožno zabudnúť na pohlcovanie svetla riasami, autotrofnými mikroorganizmami a samotnou vodou. Medzi tieňomilné rastliny patria: Anubias, Cryptocoryne, Vesicularia dubayana. Za určitých okolností môže dôjsť v akváriu ku otrave. Zvyčajne ide o otravu …

Corydoras aeneus – panciernik zelený

Panciernik zelený je druh pochádzajúci z Južnej Ameriky. Chov považujem za bezproblémový. Samička je plnšia ako samček. Nehodí sa však k dravým rybám, pretože mu nedajú pokoj. Minimálne ho budú odháňať, v horšom prípade bude mať dohryzené plutvy, prípadne ho dorazia celkom. Má radšej studenšiu vodu – 18 – 22 °C. Je citlivý na …

Corydoras paleatus – panciernik škvrnitý

Panciernik C. paleatus patrí medzi ryby Južnej Ameriky, viaceré z čeľade Callichthyidae pochádzajú z chladných potokov Argentíny, Chile. Tam niektoré druhy dosahujú 50 cm, čo je asi sami uznáte už úctyhodná dĺžka pre akvaristu. Paleatus je pomerne malý druh, dosahuje maximálne 6 cm. Patrí medzi dlhoveké ryby v akváriu. Samička je väčšia, robustnejšia ako samček. Majú radšej studenšiu vodu 18 – 23°C, vydržia však aj v teplejšej vode. Tento druh je živý, neustále „pobehuje“ hlavne po dne nádrže, kde neustále hľadá. Je to veľký …

Corydoras pygmaeus – Malý milý trpasličí panciernik

Patrí medzi malé pancierniky …

Biológia rýb a rastlín

Možno ste sa už aj vy stretli s tým, že nejaký chovateľ tvrdil, že čosi je vo vzduchu. Sami na sebe vieme, že počasie, ročné obdobie, svetelný režim dňa a noci má aj na nás veľký vplyv. Máme možnosť počuť, resp. vysloviť podobné vety vtedy, keď nám ryby kapú, keď sú bez zjavnej príčiny choré, prípadne akési malátne. Súvisí to z biologickými pochodmi, s biorytmami, ktoré v živote organizmu hrajú dôležitú úlohu, a na ktoré by sme nemali zabúdať. Ešte raz sa vrátim analogicky ku ľuďom – len si predstavte ako by ste sa správali, keby ste nemohli spať, prípadne keby vás zavreli na samotku. Jednou z vecí na ktorú sa veľmi v praxi akvaristu veľmi nemyslí, ale ktorá má vplyv aj na ryby je …

Živorodky – ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti

Živorodky sa vyskytujú v južnej časti Severnej Ameriky, v Strednej a v Južnej Amerike a malá časť z nich v Juhovýchodnej Ázii. Niektoré druhy žijú v brakických vodách, dokonca priamo v …

Rozmnožovanie rýb a rastlín

Ryby sa rozmnožujú iba pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovanie rozlišujeme na ikernačky a živorodky. Ikernačky kladú ikry – vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky – oviparia – vajcorodosť. Ich priemer je od 0.8 mm do 6 mm, v závislosti na konkrétnom druhu. Ikry, napokon v menšej miere aj plôdik veľmi často neznášajú svetlo, preto sa ikry často zakrývajú – rozumej celé akvárium. Je to logické – treba si uvedomiť, že v prírode je obyčajne väčšia „tma“ a ikry obyčajne kladú pod list, do rastlín, na dno, do jaskyniek pod skalný strop apod. Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbelejú, a je ich treba z akvária vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné. Naopak druhom živorodým sa ikry vyvíjajú v telovej dutine matky podobne ako u cicavcov – viviparia – živorodosť. V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii – vajcoživorodosti. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo. Živorodým druhov sa vlastne ikry vyvíjajú v tele, sú rovnakého tvaru, veľkosti ako u ikernačiek, len vývin prebieha dlhšie 20 – 40 dní. Živorodky majú vyvinutý špecifický orgán – gonopódium, u rodu Hemirhaphodon androgónium, pomocou ktorého sa rozmnožujú. Tvar gonopódia je určovacím druhovým znakom. Plodnosť rýb viac-menej rastie s ich dĺžkou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iného aj vek, obsah solí, kyslíka, teplota vody. Živorodým druhom, okrem gudeovitých spermie v tele samičky prežívajú aj mesiace – samček oplodní samičku a tento prenos genetickej informácie je životaschopný dlhé časové obdobie, obyčajne 3 – 4 vrhy, bol však zaznamenaný aj prípad 11 vrhov. Je zaujímavé, že aj medzi rybami sa nájdu druhy, ktoré sú obojpohlavné – hermafroditizmom, no drvivá väčšina rýb sú gonochoristi – funkčne samičky tvoria samičie pohlavné bunky, samce samčie pohlavné bunky. Pri rozmnožovaní by sme sa mali vyhnúť príbuzenskej plemenitbe. Ak už sme nútení ku nej, množme radšej rodiča s potomkom, ako sestra s bratom. Dlhodobá príbuzenská plemenitba vedie ku …

Morfológia rýb

Telo tvorí hlava, trup, chvost. Chrbtová časť sa pomenúva odborne dorzálnou a brušná časť ventrálnou. Tvarom tela sa ryby prispôsobujú prúdeniu vody, na ktorý sú v prírode adaptované – funguje hydrodynamika. Niektoré majú tvar z …

Fyziológia rýb a rastlín

Akvarijné ryby rastú postupne. Všetko závisí od mnohých faktorov. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú – ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme …