Strana 1 of 212

Ulitníky a lastúrniky

Pojem slimáky je často používaný. Nepoužíva sa celkom správne, mali by sme vravieť o ulitníkoch, dokonca aj o lastúrnikoch. Ulitníky plnia v akváriu funkciu konzumentov nespotrebovanej hmoty – hnijúcich listov, nespotrebovaných zbytkov …

Akcie klubu.akva.sk

Akvaristická zima 2013. Výstava miniakvárií, výstava divokých živorodiek …

Exotika Bratislava 2013 a 2014

Rokom 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. 14.6 – Strašilky, pakobylky, listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi. Gromphadorhina portentosa pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako … Ivan Vyslúžil – šampión živorodiek …

Akvaristické a chovateľské odkazy

Odkazy

Poecilia reticulata – pávie očko

Poecila reticulata Peters, 1859 patrí do podčeľade Poecilinae, do čeľade Poecillidae, radu Cyprinodontiformes, triedy Actinopterigii. Synonymá: Poecilia reticulata Peters, 1859; Lebistes poecilioides De Filippi, 1861; Girardinus reticulatus Günther, 1866; Girardinus guppii Günther, 1866; Poecilioides reticulatus Jordan et Gilbert, 1883; Heterandria guppyi Jordan, 1887; Acanthophacelus reticulatus Eigenmann, 1907; Acanthophacelus guppii Eigenmann, 1910; Girardinus poeciloides Boulenger, 1912; Girardinus petersi Boulenger, 1912; Poecilia poeciloides Langer, 1913; Lebistes reticulatus Regan, 1913; Glaridichthys reticulatus Milewski, 1920. Slovenský názov je živorodka dúhová. Používa sa aj pomenovanie je gupka dúhová. Patrí medzi živorodky. Je to všeobecne známy druh akváriových rýb. Aj u nás sa zrejme s národným názvom gupky stretol asi každý dospelý človek. Často sa im komolí meno na gubky, guby a podobne, a to aj medzi odborníkmi – čo len naznačuje ich veľkú popularitu. Iným častým názvom pre gupky je pávie očko. Toto krásne pomenovanie má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na tele farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka a takisto dnes gupky nájdeme napr. v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA na severe, v Rusku, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, Česku a Slovensko nevynímajúc. Kompletnejší zoznam eviduje FishBase. [1] Druh P. reticulata sa prispôsobil svojmu prostrediu a začína stále viac prejavovať pôvodná prírodná forma. Keď porovnám divoké gupky z Venezuely a gupky chytené v Brazílii, tak vidím jasné presadzovanie pôvodnej genetickej výbavy. Divoká príroda zase raz víťazí. Gupky sa nachádzajú tam kde je …

Macropodus erythropterus

Macropodus erythropterus Freyhof & Herder, 2002 dosahuje 12 cm, vyžaduje pH 6 – 7.5, teplotu 21 – 28°C, dožíva sa cca 5 rokov, pochádza z Thajska a Vietnamu. Podľa FishBase dosahuje maximálne 6.5 cm a pochádza z Vietnamu …

Ctenopoma acutirostre

Ctenopoma acutirostre Pellegrin, 1899 patrí do čeľade Anabntidae. Synonymá: Anabas acutirostris, Ctenopoma denticulatum, Ctenopoma petherici. Žije v rieke Kongo, v strednej Afrike, kde dosahuje 15 cm. Vhodná je ph 6.0 – 8.0, dH 5 – 12, teplota 20 – 25°C. Mäsožravý druh, dožívajúci sa asi 8 rokov, minimálna veľkosť akvária pre tento druh je 150 litrov …

Betta splendens – bojovnica pestrá

Bojovnica patrí medzi labyrintky. Dokáže teda špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom dýchať atmosférický kyslík. To jej dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nej známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na smrť. Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka. Občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho …

Ekológia v akvaristike

Spoločenstvo rýb, teda aj rastliny, mikroorganizmy, všetko živé v nádrži považujeme za biocenózu. Cenóza je spoločenstvo. Nemožno jednoznačne oddeliť jednotlivé časti, faktory, ktoré tvoria biocenózu. Biocenóza, spolu z neživými súčasťami nádrže tvoria ekosystém. Avšak možno hovoriť o ekosystéme akvária, ale aj o ekosystéme filtra, či kvapky vody. V akvaristike sa tieto pojmy veľmi nepoužívajú, iste aj preto lebo ide umelé ekosystémy, ktoré sú úzko závislé od energetických vstupov človeka. Spomínam ich, pretože sa s nimi napriek môžeme v akvaristike stretnúť. Napokon aj pri opise prírodných lokalít. Najmä v prírodných lokalitách je jasne vidieť vplyv biotických (živých) a abiotických (neživých) faktorov života rýb a rastlín. Len keď vezmem do úvahy geologické pomery – tie sú v akváriu zväčša absolútne popierané. Z hľadiska prispôsobenia na kolísanie ekologických faktorov rozlišujeme druhy stenoekné a druhy euryekné. Stenoekné druhy znášajú malé kolísanie a euryekné druhy veľké kolísanie hodnôt. Známe pancierníčky Corydoras sa prispôsobili svojmu prostrediu natoľko, že dýchajú atmosférický vzduch črevnou sliznicou. Obdobne labyrinky dýchajú labyrintom atmosférický kyslík atď.. Podľa trofických parametrov sú rastliny producenti hmoty, živočíchy (teda aj ryby) sú konzumentmi. Mikroorganizmy spracovávajúce hmotu sú rozkladačmi – dekompozitormi. Podľa zdroja energie rozlišujeme organizmy na autotrofné – prijímajúce energiu za pomoci svetla a heterotrofné – spracúvajúce organickú, a neorganickú hmotu. Aj medzi rybami existujú rôzne vzťahy s ich okolím. Tento vzťah a ich usporiadanie skúma práve ekológia. Pre akvaristu je samozrejme najzaujímavejší vzťah ryba – ryba. Prípadne ryba – substrát dna – voda. Technika výrazne v akváriu napomáha, až zabezpečuje život v akváriu. Treba si uvedomiť, že akvárium je umelý systém, ktorý je bez vstupov človeka len veľmi ťažko predstaviteľný. Medzi základné faktory ovplyvňujúce rast vodných rastlín patrí svetlo, dostupnosť živín, samotná voda, substrát, v prírode aj pôda. Vzťah existuje aj medzi rybami a rastlinami, vzájomne medzi na seba vplývajú. Rastliny dokážu tvoriť správnu mikroklímu pre ryby, poskytujú neraz možnosť úkrytov, no niekedy aj potravy. Faktor svetla rozdeľuje rastliny na tieňomilné a svetlomilné. Situácia je podobná ako v lese, kde zohráva svoju úlohu zápoj korún stromov, resp. kry v trópoch, epifity prepúšťajú na spodnú vrstvu nad hrabankou neraz iba 1% svetla. V prípade vodných rastlín, „zápoj“ tvoria rastliny na hladine, ktoré sú vyslovene svetlomilné. Svetlo ďalej pohlcujú plávajúce rastliny, vyššie rastliny a na koniec sa dostane aj na nízke rastliny dna, ktoré sú však tiež často svetlomilné. V prírode je síce primárnym zdrojom svetla slnko, ktorého svetlo je oveľa kvalitnejšie a intenzívnejšie, ale je pohlcované aj nad vodou často lesom, pobrežnou vegetáciou. A samozrejme nemožno zabudnúť na pohlcovanie svetla riasami, autotrofnými mikroorganizmami a samotnou vodou. Medzi tieňomilné rastliny patria: Anubias, Cryptocoryne, Vesicularia dubayana. Za určitých okolností môže dôjsť v akváriu ku otrave. Zvyčajne ide o otravu …

Správanie rýb

Správanie rýb môže každý z nás pozorovať. Svojím správaním vlastne ryby s nami komunikujú. Keďže nedokážeme zachytiť ich prípadné zvukové prejavy, nemáme inú možnosť. Ak sa niečo dozvieme o ich správaní, budeme vedieť im lepšie pomôcť, pomôže nám to v odhade ich kondície, vo fyziologických potrebách apod. Preto sa posnažím predostrieť vám zopár svojich postrehov. Celkové správanie rýb je druhovo špecifické, napr. labyrintky sú za bežných podmienok pokojné, tetrovité sú často hejnové, spoločenské typy. Niektoré ryby svoj životný priestor nachádzajú v rôznych častiach vodného stĺpca. Sumčeky obývajú prevažne dno, tetry plávajú v strede akvária, dánia v hornej časti, mrenky prakticky v celom vodnom stĺpci. Ryby sa z času na čas otierajú o pevný podklad. V prípade, že túto aktivitu zvýšia, zrejme nepôjde o sociálne správanie, ale o vznikajúcu, prípadne už jestvujúcu plesňovú alebo inú nákazu napádajúcu povrch tela. V prípade, že máme v nádrži príliš malý počet rýb, môžu sa správať vyľakane a bojazlivo. Situácia závisí od stavby akvária – dekorácie, rozmiestnenia rastlín, ich veľkosti, morfológie, veľkosti akvária, no samozrejme aj od okolitých rýb. V takom prípade je zrejme vhodné zasiahnuť, zvýšiť počet úkrytov (niekedy ale aj znížiť, alebo zmeniť), nechať viac zarásť nádrž, prípadne šetrnejšie zapínať osvetlenie, znížiť tok filtra, vzduchovania, alebo jednoducho zvýšiť počet rýb v akváriu. Pozor však, niektoré druhy rýb sú vyslovenie bojazlivé, prípadne sa vyznačujú viac-menej nočným životom – napr. viaceré druhy sumcovitých. Ryby aj rastliny reagujú na svetlo viac-menej pozitívne. Rastliny fotosyntetizujú a dýchajú, prípadne sa obracajú za svetlom atď. Ryby počas dostatku svetla intenzívne plávajú, vykonávajú väčšinu aktivít. Svetelné šoky neznášajú, preto niektorí akvaristi používajú stmievače – takýmto spôsobom zmierňujú prípadný náhly prísun svetla. Imituje sa tým východ a západ …

Trichogaster trichopterus – gurama

Druh patriaci medzi labyrintky. Synonymá: Labrus trichopterus, Trichopodus trichopterus, Trichopus sepat, Osphronemus siamensis, Osphronemus trichopterus, Osphromenus trichopterus var. koelreuteri, Osphromenus trichopterus var. cantoris, Trichopus siamensis, Trichopus cantoris, Trichopodus maculatus, Osphronemus saigonensis, Osphromenus insulatus. Pôvodné rozšírenie je: Thajsko, Mjanmarsko, Kambodža, Laos, Malajzia, Singapur, Vietnam, Indonézia, provincia Yunnan v Číne. Jeho slovenský rodový názov je gurama, čo je dosť zavádzajúce, pretože tento názov je adekvátny pre …

Colisa labiosa

Druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie, dosahujúci trochu menšie rozmery ako príbuzná gurama – Trichopterus. Ide o druh, ktorý má labyrint – čo je dýchacie ústrojenstvo, ktoré dovoľuje týmto zvieratám nadychovať atmosférický kyslík. Zrejme sa im vyvíja po 50 dni od …

Colisa lalia

Druh pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie, dosahujúci trochu menšie rozmery ako príbuzná gurama (ňuchavec) – Trichopterus. Samček je farebne výraznejšie sfarbený, samička má spodnú plutvu zaoblenejšiu ako samček. Ide o druh, ktorý má labyrint – čo je dýchacie ústrojenstvo, ktoré dovoľuje týmto zvieratám dýchať atmosférický kyslík. Zrejme sa im vyvíja po 50 dni od rozplávania. Pri trení tvoria penové hniezdo na hladine. Vyžadujú husto zarastené a dekoráciou posiate akvárium …

Aqua Festival v Prahe

Atmosféra, ktorá vládla na festivale mne vyhovovala. Možno preto, že veľa ľudí poznám, každopádne cítil som sa výborne. Prítomní boli samozrejme predajcovia a poniektorí veru boli pre mňa aj zriedkaví. Prehodili sme vždy pár slov. ak sme sa na to cítili. V priebehu času dorazila z Bratislavy ďalšia skupina, došoférovaná Milopom. Zhliadol som aj relatívne početnú skupinu okolo Pala Sedláka. Organizátori, konkrétne Vladko Bydžovský spomínal, že ho mrzí, že domáci pražáci, ktorých malo byť všade počuť, veľmi neprišli, ale zato slovákov tam bolo dosť. Jaa iste nielen …

Akvaristické výstavy v Hradci Královom

V dňoch 16.2 až 24.2.2008 prebiehala tradične v ALDIS-e, výstava akváriových rýb. V rámci tejto výstavy sa uskutočnilo 1. kolo Medzinárodných majstrovstiev bojovníc a Medzinárodná súťaž v zariaďovaní rastlinných akvárií. Do Hradca som prišiel na výstavu po druhýkrát. Bol som stoj čo stoj rozhodnutý Hradec navštíviť. Ešte za tmy sme opustili Bratislavu smer Česko. Prvýkrát sme si viacerí ochutnali oslavovaný Schengen a bol to, aspoň pre mňa, výborný pocit prejsť bývalou hranicou hladko bez zastavenia. S miernou nostalgiou som sa obzrel po bývalých hraničných prechodoch. Poniektorí mali obavy, že nás zaveje snehom, a trošku nás cestou aj na bielo „omakovalo“. Aj vetrisko fúkal a druhú partiu v inom aute z Bratislavy, ktoré vyrazilo o niečo neskôr, zastihla riadna snehová metelica. Snáď pred deviatou ráno sme dorazili do Hradca Králové. Chvíľu sme sa hľadali, ale po krátkom čase sme zastali pred kongresovým Aldisom a po prašane sme vykročili smerom k nemu. Vo vnútri sme si spravili jedno kolo, ale keďže naša príprava na akciu bola dosť improvizovaná, ja som sa s Ivanom vybral riadne najesť do mesta a dvoch členov sme poverili výmenou korún. Už sa teším na euro :-). Je zaujímavé, že lepšie halušky som ešte nikde za peniaze nedostal. Aj druhé auto medzitým dorazilo z Bratislavy a jeho osádka sa ocitla v ALDIS-e. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa nám splnia naše očakávania. Potom som sa čiastočne oddelil od výpravy. Lepšie som si prezrel výstavu a zistil som, že oproti mojim predchádzajúcim skúsenostiam, došlo ku zmene. Prostredie pôsobilo na mňa o niečo menej útulne, ale stále útulne :-). Chýbali mi napr. viaceré pekné nádrže s úchvatnými cichlidami, ktoré tam boli v minulosti. Prekvapilo ma, že niektoré ryby som takpovediac spoznal „po mene“. Našiel som tam rovnaké druhy, viackrát hádam aj rovnaké jedince a ku všetkému na podobných miestach. Z toho som nemal dobrý pocit. Výstavu rastlinných akvárií som si najprv ani nevšimol. Vedel som, že tam je, tak som ju hľadal a hodnú chvíľu mi trvalo, kým som ju našiel. Nebola nijako oddelená od ostatných nádrží. Veľmi sa mi páčila myšlienka výstavy zameraná na rastliny, ale realizácia už menej. Ak by na nádržiach neboli ceduľky s umiestnením, zo vzdialenosti dvoch metrov by som nerozlíšil, ktorá nádrž je súťažná. Verím však, že rastlinné akvária budú na výstavách z roka na rok krajšie a krajšie. Výstava bojovníc dopadla pre slovenské farby výborne. Druhý skončil Miroslav Konôpka z Banskej Bystrice, na štvrtom mieste sa umiestnil Miloslav Pešek z nášho klubu.akva.sk. Hodnotilo sa podľa štandardu IGL. Je zaujímavé, že vyhral …

Strana 1 of 212