Strana 1 of 212

Akvarizovanie, chované druhy, pestované rastliny

162 druhov vodných rastlín som pestoval …

Malý atlas rýb

Malý atlas rýb ….

Exotika Bratislava 2013 a 2014

Rokom 2014 sa akcie nazývajú EXOTIKA BRATISLAVA. 14.6 – Strašilky, pakobylky, listovky. Vystavené druhy sme mali najmä vďaka Martinovi Stolárikovi. Gromphadorhina portentosa pochádza z Madagaskaru. Je dlhý 5 – 7 cm, vyskytujú sa dve formy tohto druhu, svetlá a tmavá. Rastie dlho. Vypúšťaním vzduchu zo vzdušníc vydávajú pri vyrušení sykavý vzduch. Druh patrí medzi vhodné pre začiatočníkov. Chov si vyžaduje terárium o minimálnych rozmeroch 30x20x25 cm (pre 20 – 40 jedincov). Lezú po skle. Vhodným substrátom je mierne vlhká hlina zmiešaná s dubovou listovkou. Spokojný bude aj s rašelinou, resp. lignocelom. Vyžaduje teplotu 25 – 28°C, vlhkosť 50 – 70 %. Ako … Ivan Vyslúžil – šampión živorodiek …

Poecilia reticulata – pávie očko

Poecila reticulata Peters, 1859 patrí do podčeľade Poecilinae, do čeľade Poecillidae, radu Cyprinodontiformes, triedy Actinopterigii. Synonymá: Poecilia reticulata Peters, 1859; Lebistes poecilioides De Filippi, 1861; Girardinus reticulatus Günther, 1866; Girardinus guppii Günther, 1866; Poecilioides reticulatus Jordan et Gilbert, 1883; Heterandria guppyi Jordan, 1887; Acanthophacelus reticulatus Eigenmann, 1907; Acanthophacelus guppii Eigenmann, 1910; Girardinus poeciloides Boulenger, 1912; Girardinus petersi Boulenger, 1912; Poecilia poeciloides Langer, 1913; Lebistes reticulatus Regan, 1913; Glaridichthys reticulatus Milewski, 1920. Slovenský názov je živorodka dúhová. Používa sa aj pomenovanie je gupka dúhová. Patrí medzi živorodky. Je to všeobecne známy druh akváriových rýb. Aj u nás sa zrejme s národným názvom gupky stretol asi každý dospelý človek. Často sa im komolí meno na gubky, guby a podobne, a to aj medzi odborníkmi – čo len naznačuje ich veľkú popularitu. Iným častým názvom pre gupky je pávie očko. Toto krásne pomenovanie má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na tele farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka a takisto dnes gupky nájdeme napr. v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po USA na severe, v Rusku, v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, Česku a Slovensko nevynímajúc. Kompletnejší zoznam eviduje FishBase. [1] Druh P. reticulata sa prispôsobil svojmu prostrediu a začína stále viac prejavovať pôvodná prírodná forma. Keď porovnám divoké gupky z Venezuely a gupky chytené v Brazílii, tak vidím jasné presadzovanie pôvodnej genetickej výbavy. Divoká príroda zase raz víťazí. Gupky sa nachádzajú tam kde je …

Ekológia v akvaristike

Spoločenstvo rýb, teda aj rastliny, mikroorganizmy, všetko živé v nádrži považujeme za biocenózu. Cenóza je spoločenstvo. Nemožno jednoznačne oddeliť jednotlivé časti, faktory, ktoré tvoria biocenózu. Biocenóza, spolu z neživými súčasťami nádrže tvoria ekosystém. Avšak možno hovoriť o ekosystéme akvária, ale aj o ekosystéme filtra, či kvapky vody. V akvaristike sa tieto pojmy veľmi nepoužívajú, iste aj preto lebo ide umelé ekosystémy, ktoré sú úzko závislé od energetických vstupov človeka. Spomínam ich, pretože sa s nimi napriek môžeme v akvaristike stretnúť. Napokon aj pri opise prírodných lokalít. Najmä v prírodných lokalitách je jasne vidieť vplyv biotických (živých) a abiotických (neživých) faktorov života rýb a rastlín. Len keď vezmem do úvahy geologické pomery – tie sú v akváriu zväčša absolútne popierané. Z hľadiska prispôsobenia na kolísanie ekologických faktorov rozlišujeme druhy stenoekné a druhy euryekné. Stenoekné druhy znášajú malé kolísanie a euryekné druhy veľké kolísanie hodnôt. Známe pancierníčky Corydoras sa prispôsobili svojmu prostrediu natoľko, že dýchajú atmosférický vzduch črevnou sliznicou. Obdobne labyrinky dýchajú labyrintom atmosférický kyslík atď.. Podľa trofických parametrov sú rastliny producenti hmoty, živočíchy (teda aj ryby) sú konzumentmi. Mikroorganizmy spracovávajúce hmotu sú rozkladačmi – dekompozitormi. Podľa zdroja energie rozlišujeme organizmy na autotrofné – prijímajúce energiu za pomoci svetla a heterotrofné – spracúvajúce organickú, a neorganickú hmotu. Aj medzi rybami existujú rôzne vzťahy s ich okolím. Tento vzťah a ich usporiadanie skúma práve ekológia. Pre akvaristu je samozrejme najzaujímavejší vzťah ryba – ryba. Prípadne ryba – substrát dna – voda. Technika výrazne v akváriu napomáha, až zabezpečuje život v akváriu. Treba si uvedomiť, že akvárium je umelý systém, ktorý je bez vstupov človeka len veľmi ťažko predstaviteľný. Medzi základné faktory ovplyvňujúce rast vodných rastlín patrí svetlo, dostupnosť živín, samotná voda, substrát, v prírode aj pôda. Vzťah existuje aj medzi rybami a rastlinami, vzájomne medzi na seba vplývajú. Rastliny dokážu tvoriť správnu mikroklímu pre ryby, poskytujú neraz možnosť úkrytov, no niekedy aj potravy. Faktor svetla rozdeľuje rastliny na tieňomilné a svetlomilné. Situácia je podobná ako v lese, kde zohráva svoju úlohu zápoj korún stromov, resp. kry v trópoch, epifity prepúšťajú na spodnú vrstvu nad hrabankou neraz iba 1% svetla. V prípade vodných rastlín, „zápoj“ tvoria rastliny na hladine, ktoré sú vyslovene svetlomilné. Svetlo ďalej pohlcujú plávajúce rastliny, vyššie rastliny a na koniec sa dostane aj na nízke rastliny dna, ktoré sú však tiež často svetlomilné. V prírode je síce primárnym zdrojom svetla slnko, ktorého svetlo je oveľa kvalitnejšie a intenzívnejšie, ale je pohlcované aj nad vodou často lesom, pobrežnou vegetáciou. A samozrejme nemožno zabudnúť na pohlcovanie svetla riasami, autotrofnými mikroorganizmami a samotnou vodou. Medzi tieňomilné rastliny patria: Anubias, Cryptocoryne, Vesicularia dubayana. Za určitých okolností môže dôjsť v akváriu ku otrave. Zvyčajne ide o otravu …

Parametre vody

Voda – H2O je spolu zo slnkom asi najdôležitejšia podmienka života. Je to zlúčenina vodíka a kyslíka. Ak v chémii povieme roztoky bez ďalšieho prívlastku, je jasné že ide o roztok vo vode. Voda sa nachádza v živých sústavách, v tkanivách živočíchov, pletivách rastlín, v prokaryotických organizmoch, v baktériách, v organelách buniek. Vo vode vznikol aj život, voda dáva priestor vzniku. Medzi vodíkom a kyslíkom je špecifická väzba, takzvaná vodíková väzba, pretože inak by bola voda za normálnych fyzikálnych podmienok pri izbovej teplote plyn. Navyše voda má tú vlastnosť, že je „najťažšia“ pre teplote 4°C. Vďaka tomu, rieky, jazerá, potoky v zime nazamŕzajú od dna, čo by malo fatálne dôsledky. Vodíková väzba spôsobuje aj ďalšiu anomáliu – pevné skupenstvo vody je redšie ako v stave kvapaliny. To zapríčiňuje trhanie fliaš, narúšanie väzieb v bunkách organizmov pri teplotách pod bodom mrazu. Voda v prírode však nie je nikdy čistá. Vždy obsahuje čosi v sebe. V nej sa rozpúšťa mnoho látok ako som už naznačil vyššie. More zamŕza pri nižšej teplote ako sladká voda, pretože obsahuje relatívne vyššie percento prímesí, najmä solí. Priemerne 3.5%. Bod mrazu morskej vode je okolo -1.7 °C. Chemicky čistá voda je voda sterilná. Skupenstvá vody takisto vie snáď každý pomenovať – ľad, voda, vodná para. Voda sa vyznačuje pufračnou schopnosťou v závislosti od rozpustených látok v nej. To znamená, že dokáže pomerne účinne tlmiť rôzne vplyvy. Pre akvaristu je táto vlastnosť takmer vždy výhodou. Voda má vyššiu pufračnú schopnosť ak je bohatá na minerály. Látky v prírode sa skoro vždy vyskytujú vo forme iónov – sú teda disociované. Vo vode obzvlášť. V akej podobe, závisí od veľkého množstva …

Corydoras aeneus – panciernik zelený

Panciernik zelený je druh pochádzajúci z Južnej Ameriky. Chov považujem za bezproblémový. Samička je plnšia ako samček. Nehodí sa však k dravým rybám, pretože mu nedajú pokoj. Minimálne ho budú odháňať, v horšom prípade bude mať dohryzené plutvy, prípadne ho dorazia celkom. Má radšej studenšiu vodu – 18 – 22 °C. Je citlivý na …

Corydoras paleatus – panciernik škvrnitý

Panciernik C. paleatus patrí medzi ryby Južnej Ameriky, viaceré z čeľade Callichthyidae pochádzajú z chladných potokov Argentíny, Chile. Tam niektoré druhy dosahujú 50 cm, čo je asi sami uznáte už úctyhodná dĺžka pre akvaristu. Paleatus je pomerne malý druh, dosahuje maximálne 6 cm. Patrí medzi dlhoveké ryby v akváriu. Samička je väčšia, robustnejšia ako samček. Majú radšej studenšiu vodu 18 – 23°C, vydržia však aj v teplejšej vode. Tento druh je živý, neustále „pobehuje“ hlavne po dne nádrže, kde neustále hľadá. Je to veľký …

Corydoras pygmaeus – Malý milý trpasličí panciernik

Patrí medzi malé pancierniky …

Akvarista Plzeň

Do Plzne som cestoval spolu s Ivanom Vyslúžilom v stredu 13. augusta. Docestovali sme 14. augusta, niečo po šiestej hodine rannej. Pred železničnou stanicou nás čakal predseda IRIS-u, čo nás veľmi potešilo, ale aj trochu prekvapilo – veď bolo skoro ráno :-). Autom nás Láďa Protiva doviezol na výstavu, kde už boli …

Akvaristické výstavy v Hradci Královom

V dňoch 16.2 až 24.2.2008 prebiehala tradične v ALDIS-e, výstava akváriových rýb. V rámci tejto výstavy sa uskutočnilo 1. kolo Medzinárodných majstrovstiev bojovníc a Medzinárodná súťaž v zariaďovaní rastlinných akvárií. Do Hradca som prišiel na výstavu po druhýkrát. Bol som stoj čo stoj rozhodnutý Hradec navštíviť. Ešte za tmy sme opustili Bratislavu smer Česko. Prvýkrát sme si viacerí ochutnali oslavovaný Schengen a bol to, aspoň pre mňa, výborný pocit prejsť bývalou hranicou hladko bez zastavenia. S miernou nostalgiou som sa obzrel po bývalých hraničných prechodoch. Poniektorí mali obavy, že nás zaveje snehom, a trošku nás cestou aj na bielo „omakovalo“. Aj vetrisko fúkal a druhú partiu v inom aute z Bratislavy, ktoré vyrazilo o niečo neskôr, zastihla riadna snehová metelica. Snáď pred deviatou ráno sme dorazili do Hradca Králové. Chvíľu sme sa hľadali, ale po krátkom čase sme zastali pred kongresovým Aldisom a po prašane sme vykročili smerom k nemu. Vo vnútri sme si spravili jedno kolo, ale keďže naša príprava na akciu bola dosť improvizovaná, ja som sa s Ivanom vybral riadne najesť do mesta a dvoch členov sme poverili výmenou korún. Už sa teším na euro :-). Je zaujímavé, že lepšie halušky som ešte nikde za peniaze nedostal. Aj druhé auto medzitým dorazilo z Bratislavy a jeho osádka sa ocitla v ALDIS-e. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa nám splnia naše očakávania. Potom som sa čiastočne oddelil od výpravy. Lepšie som si prezrel výstavu a zistil som, že oproti mojim predchádzajúcim skúsenostiam, došlo ku zmene. Prostredie pôsobilo na mňa o niečo menej útulne, ale stále útulne :-). Chýbali mi napr. viaceré pekné nádrže s úchvatnými cichlidami, ktoré tam boli v minulosti. Prekvapilo ma, že niektoré ryby som takpovediac spoznal „po mene“. Našiel som tam rovnaké druhy, viackrát hádam aj rovnaké jedince a ku všetkému na podobných miestach. Z toho som nemal dobrý pocit. Výstavu rastlinných akvárií som si najprv ani nevšimol. Vedel som, že tam je, tak som ju hľadal a hodnú chvíľu mi trvalo, kým som ju našiel. Nebola nijako oddelená od ostatných nádrží. Veľmi sa mi páčila myšlienka výstavy zameraná na rastliny, ale realizácia už menej. Ak by na nádržiach neboli ceduľky s umiestnením, zo vzdialenosti dvoch metrov by som nerozlíšil, ktorá nádrž je súťažná. Verím však, že rastlinné akvária budú na výstavách z roka na rok krajšie a krajšie. Výstava bojovníc dopadla pre slovenské farby výborne. Druhý skončil Miroslav Konôpka z Banskej Bystrice, na štvrtom mieste sa umiestnil Miloslav Pešek z nášho klubu.akva.sk. Hodnotilo sa podľa štandardu IGL. Je zaujímavé, že vyhral …

Správna výslovnosť latinčiny vo vedeckých pomenovaniach

Vedecké názvy živých organizmov sú písané výlučne v latinskom jazyku a iba vo výnimočných prípadoch je to latinsko-grécke pomenovanie 1. spoluhláska c …

Vysnívané druhy rýb a rastlín

Rád by som na tomto mieste predstavil svoje túžby po rybách. Všetky prirodzené ryby sú pre mňa krásne, ale niektoré sú pre mňa väčším pokušením. Možno aj vám trochu pootvorím …

Biológia rýb a rastlín

Možno ste sa už aj vy stretli s tým, že nejaký chovateľ tvrdil, že čosi je vo vzduchu. Sami na sebe vieme, že počasie, ročné obdobie, svetelný režim dňa a noci má aj na nás veľký vplyv. Máme možnosť počuť, resp. vysloviť podobné vety vtedy, keď nám ryby kapú, keď sú bez zjavnej príčiny choré, prípadne akési malátne. Súvisí to z biologickými pochodmi, s biorytmami, ktoré v živote organizmu hrajú dôležitú úlohu, a na ktoré by sme nemali zabúdať. Ešte raz sa vrátim analogicky ku ľuďom – len si predstavte ako by ste sa správali, keby ste nemohli spať, prípadne keby vás zavreli na samotku. Jednou z vecí na ktorú sa veľmi v praxi akvaristu veľmi nemyslí, ale ktorá má vplyv aj na ryby je …

Živorodky – ryby mnohých akvaristov v minulosti aj v súčasnosti

Živorodky sa vyskytujú v južnej časti Severnej Ameriky, v Strednej a v Južnej Amerike a malá časť z nich v Juhovýchodnej Ázii. Niektoré druhy žijú v brakických vodách, dokonca priamo v …

Strana 1 of 212