Symphysodon sp. – terčovce – králi akvaristiky

Terčovce, alebo aj diskusy sú kráľovské druhy sladkovodnej akvaristiky. Patria podobne ako skalár medzi juhoamerické cichlidy. Ich chov a odchov je dosť náročný a odchov. Okrem iného vyžadujú teplú vodu 28 – 30 °C, veľmi mäkkú pre odchov. V chove sú už dnes dlhšie chované terčovce schopné znášať aj trvale tvrdú vodu. Samostatnou kapitolou je chov spoločne so skalármi. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre musia byť dostatočne odčervené. Pri ich rozmnožovaní je jedinečné, že vylučujú kožný sekrét, ktorým živia svoje potomstvo. Obsahuje aj ochranné látky, takže plní podobnú funkciu ako materské mlieko u cicavcov, alebo trhanie srsti u zajacov a králikov. Odvodzujú sa od prírodných foriem týchto …

Pterophyllum scalare – akvaristická klasika

Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšou rybou chovaná v akváriách. Je to juhoamerická cichlida z povodia Amazonky, ktorá by mala byť v husto rastlinami zarastenom akváriu. Ide o menej náročný druh. Synonymá: Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. Existuje mnoho variet skalárov. Ako cenená forma sa považuje čierny skalár. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov, dnes už takéto skaláre by sme hľadali len veľmi ťažko. Dnes aj 10 cm vysoký skalár je dobrý. Bohužiaľ u skalárov došlo v akváriových chovoch už k takej degradácii šľachtením, chovom v nevhodných podmienkach. Veľmi často sa stretávam u chovateľov bez väčšieho záujmu, alebo u začínajúcich akvaristov, že skaláre chovajú v malých nádržiach. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Dá sa povedať, že čím su prešľachtenejšie, tým sú chúlostivejšie. A zároveň, tým sa ľahšie …

Akcie klubu.akva.sk

Akvaristická zima 2013. Výstava miniakvárií, výstava divokých živorodiek …

Akvaristické a chovateľské odkazy

Odkazy

Rybí dům v Chotěbuzi

Na akvaristickom putovaní som sa rad dostal aj do Rybího důmu v Chotěbuzi. Vnútri sú okrem veľkých nádrží aj menšie akvária, obchod, reštaurácia a vonku vodná nádrž, kde sa dá za poplatok chytať ryby. Videl som, že sem chodí …

Astronotus ocellatus

Oceláty sú pomerne veľké a silné ryby, ktoré majú množstvo foriem. Prijímajú aj väčšiu potravu, extrémom sú malé … Ich domovinou je Amazónia, systém riek Rio Paraguay. Dorastajú 30 cm. Vyžadujú teplotu 22 – 24°C. Sú schopné dožiť sa 15 rokov. Fishbase uvádza maximálnu dĺžku 45.7 cm, ph 6 – 8, dH 5 – 19. Zranenia sa im rýchlo zahoja …

Archocentrus multispinosus

Archocentrus multispinosus …

Výživa rýb

Krmivo je veľmi dôležité, závisí od neho zdravie rýb. Ak kŕmime správne, naše ryby budú v kondícii. Samozrejme, kŕmiť treba špecificky, podľa druhu. Pre niektoré druhy je jedna potrava vhodná, pre iný naopak riziková. Najdôležitejšie je splniť dve základné pravidlá: neprekrmovať, pestro kŕmiť. Rozlišujeme niekoľko základných typov krmiva: suché, mrazené a živé. Ryby si dokážu nájsť zdroj svojej výživy aj v akváriu. Ide o zvyšky predtým podanej potravy, rastliny, riasy, mikroorganizmy, prípadne menšej ryby. Nie sú ojedinelé prípady, kedy ryba vydržala bez zásahu človeka aj 3 mesiace. Ak máte normálne fungujúcu nádrž a nechováte nejaké dravé, resp. problémové druhy, nelámte si príliš hlavu s tým, čo budú ryby žrať počas vašej neprítomnosti trvajúcej tri-štyri týždne. Aj v tomto prípade platí, menej je niekedy viac. V prípade kŕmenia rýb je treba často počkať, kým si ryby na nový druh potravy zvyknú – môže sa nám stať, že ryby odmietajú krmivo. Dôvody môžu byť rôzne, ak však toto krmivo je pre naše ryby vhodné, majte trpezlivosť. Výživa rýb má byť pestrá, odporúčam meniť zdroj krmiva čo najčastejšie, aby naše ryby mali dostatok všetkého čo potrebujú. Kŕmenie tučnou stravou neodporúčam, pretože sa to môže skončiť neplodnosťou, spôsobenou ochorením vaječníkov, až vodnatieľkou. Ryby si na svoju potravu zvykajú. Niektoré krmivo im chutí okamžite, na iné sa musia …

Správanie rýb

Správanie rýb môže každý z nás pozorovať. Svojím správaním vlastne ryby s nami komunikujú. Keďže nedokážeme zachytiť ich prípadné zvukové prejavy, nemáme inú možnosť. Ak sa niečo dozvieme o ich správaní, budeme vedieť im lepšie pomôcť, pomôže nám to v odhade ich kondície, vo fyziologických potrebách apod. Preto sa posnažím predostrieť vám zopár svojich postrehov. Celkové správanie rýb je druhovo špecifické, napr. labyrintky sú za bežných podmienok pokojné, tetrovité sú často hejnové, spoločenské typy. Niektoré ryby svoj životný priestor nachádzajú v rôznych častiach vodného stĺpca. Sumčeky obývajú prevažne dno, tetry plávajú v strede akvária, dánia v hornej časti, mrenky prakticky v celom vodnom stĺpci. Ryby sa z času na čas otierajú o pevný podklad. V prípade, že túto aktivitu zvýšia, zrejme nepôjde o sociálne správanie, ale o vznikajúcu, prípadne už jestvujúcu plesňovú alebo inú nákazu napádajúcu povrch tela. V prípade, že máme v nádrži príliš malý počet rýb, môžu sa správať vyľakane a bojazlivo. Situácia závisí od stavby akvária – dekorácie, rozmiestnenia rastlín, ich veľkosti, morfológie, veľkosti akvária, no samozrejme aj od okolitých rýb. V takom prípade je zrejme vhodné zasiahnuť, zvýšiť počet úkrytov (niekedy ale aj znížiť, alebo zmeniť), nechať viac zarásť nádrž, prípadne šetrnejšie zapínať osvetlenie, znížiť tok filtra, vzduchovania, alebo jednoducho zvýšiť počet rýb v akváriu. Pozor však, niektoré druhy rýb sú vyslovenie bojazlivé, prípadne sa vyznačujú viac-menej nočným životom – napr. viaceré druhy sumcovitých. Ryby aj rastliny reagujú na svetlo viac-menej pozitívne. Rastliny fotosyntetizujú a dýchajú, prípadne sa obracajú za svetlom atď. Ryby počas dostatku svetla intenzívne plávajú, vykonávajú väčšinu aktivít. Svetelné šoky neznášajú, preto niektorí akvaristi používajú stmievače – takýmto spôsobom zmierňujú prípadný náhly prísun svetla. Imituje sa tým východ a západ …

Obří akvárium v Hradci Královom

V Hradci Královom sa nachádza nádrž o objeme ak ma pamäť neklame 130 000 litrov. V nej sa nachádzajú rôzne druhy …

Hobby ZOO Tillmann, skvelá akvaristika v Duisburgu

Túto akvaristiku sme mali zabezpečenú na 17 hodinu. Vtedy sme už boli trochu unavení a už sme od rána toho akvaristického videli dosť. Keď sme zbadali z autobusu akvaristiku, tak sme mysleli, že za 30 minút ju obzrieme. Veľmi sme sa mýlili. Najprv v tom, že krátko po vstupe sme zistili, že to je tak trochu labyrint. Chodbičky, miestnosti …

Akvaristické výstavy v Hradci Královom

V dňoch 16.2 až 24.2.2008 prebiehala tradične v ALDIS-e, výstava akváriových rýb. V rámci tejto výstavy sa uskutočnilo 1. kolo Medzinárodných majstrovstiev bojovníc a Medzinárodná súťaž v zariaďovaní rastlinných akvárií. Do Hradca som prišiel na výstavu po druhýkrát. Bol som stoj čo stoj rozhodnutý Hradec navštíviť. Ešte za tmy sme opustili Bratislavu smer Česko. Prvýkrát sme si viacerí ochutnali oslavovaný Schengen a bol to, aspoň pre mňa, výborný pocit prejsť bývalou hranicou hladko bez zastavenia. S miernou nostalgiou som sa obzrel po bývalých hraničných prechodoch. Poniektorí mali obavy, že nás zaveje snehom, a trošku nás cestou aj na bielo „omakovalo“. Aj vetrisko fúkal a druhú partiu v inom aute z Bratislavy, ktoré vyrazilo o niečo neskôr, zastihla riadna snehová metelica. Snáď pred deviatou ráno sme dorazili do Hradca Králové. Chvíľu sme sa hľadali, ale po krátkom čase sme zastali pred kongresovým Aldisom a po prašane sme vykročili smerom k nemu. Vo vnútri sme si spravili jedno kolo, ale keďže naša príprava na akciu bola dosť improvizovaná, ja som sa s Ivanom vybral riadne najesť do mesta a dvoch členov sme poverili výmenou korún. Už sa teším na euro :-). Je zaujímavé, že lepšie halušky som ešte nikde za peniaze nedostal. Aj druhé auto medzitým dorazilo z Bratislavy a jeho osádka sa ocitla v ALDIS-e. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa nám splnia naše očakávania. Potom som sa čiastočne oddelil od výpravy. Lepšie som si prezrel výstavu a zistil som, že oproti mojim predchádzajúcim skúsenostiam, došlo ku zmene. Prostredie pôsobilo na mňa o niečo menej útulne, ale stále útulne :-). Chýbali mi napr. viaceré pekné nádrže s úchvatnými cichlidami, ktoré tam boli v minulosti. Prekvapilo ma, že niektoré ryby som takpovediac spoznal „po mene“. Našiel som tam rovnaké druhy, viackrát hádam aj rovnaké jedince a ku všetkému na podobných miestach. Z toho som nemal dobrý pocit. Výstavu rastlinných akvárií som si najprv ani nevšimol. Vedel som, že tam je, tak som ju hľadal a hodnú chvíľu mi trvalo, kým som ju našiel. Nebola nijako oddelená od ostatných nádrží. Veľmi sa mi páčila myšlienka výstavy zameraná na rastliny, ale realizácia už menej. Ak by na nádržiach neboli ceduľky s umiestnením, zo vzdialenosti dvoch metrov by som nerozlíšil, ktorá nádrž je súťažná. Verím však, že rastlinné akvária budú na výstavách z roka na rok krajšie a krajšie. Výstava bojovníc dopadla pre slovenské farby výborne. Druhý skončil Miroslav Konôpka z Banskej Bystrice, na štvrtom mieste sa umiestnil Miloslav Pešek z nášho klubu.akva.sk. Hodnotilo sa podľa štandardu IGL. Je zaujímavé, že vyhral …

Rozmnožovanie rýb a rastlín

Ryby sa rozmnožujú iba pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovanie rozlišujeme na ikernačky a živorodky. Ikernačky kladú ikry – vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky – oviparia – vajcorodosť. Ich priemer je od 0.8 mm do 6 mm, v závislosti na konkrétnom druhu. Ikry, napokon v menšej miere aj plôdik veľmi často neznášajú svetlo, preto sa ikry často zakrývajú – rozumej celé akvárium. Je to logické – treba si uvedomiť, že v prírode je obyčajne väčšia „tma“ a ikry obyčajne kladú pod list, do rastlín, na dno, do jaskyniek pod skalný strop apod. Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbelejú, a je ich treba z akvária vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné. Naopak druhom živorodým sa ikry vyvíjajú v telovej dutine matky podobne ako u cicavcov – viviparia – živorodosť. V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii – vajcoživorodosti. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo. Živorodým druhov sa vlastne ikry vyvíjajú v tele, sú rovnakého tvaru, veľkosti ako u ikernačiek, len vývin prebieha dlhšie 20 – 40 dní. Živorodky majú vyvinutý špecifický orgán – gonopódium, u rodu Hemirhaphodon androgónium, pomocou ktorého sa rozmnožujú. Tvar gonopódia je určovacím druhovým znakom. Plodnosť rýb viac-menej rastie s ich dĺžkou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iného aj vek, obsah solí, kyslíka, teplota vody. Živorodým druhom, okrem gudeovitých spermie v tele samičky prežívajú aj mesiace – samček oplodní samičku a tento prenos genetickej informácie je životaschopný dlhé časové obdobie, obyčajne 3 – 4 vrhy, bol však zaznamenaný aj prípad 11 vrhov. Je zaujímavé, že aj medzi rybami sa nájdu druhy, ktoré sú obojpohlavné – hermafroditizmom, no drvivá väčšina rýb sú gonochoristi – funkčne samičky tvoria samičie pohlavné bunky, samce samčie pohlavné bunky. Pri rozmnožovaní by sme sa mali vyhnúť príbuzenskej plemenitbe. Ak už sme nútení ku nej, množme radšej rodiča s potomkom, ako sestra s bratom. Dlhodobá príbuzenská plemenitba vedie ku …

Dno a dekorácia

Dno nádrže tvorí štrk, prípadne piesok a mikroorganizmy. Štrk by mal byť o veľkosti zŕn 3 – 4 mm. Ak použijeme piesok, tak by mal byť hrubozrnný vo väčšine prípadov. Jemnozrnný piesok udusí pomerne rýchlo tlak vody a potom dochádza k nežiaducemu anaeróbnemu rozkladu. Ako substrát je možné použiť v niektorých prípadoch aj pôdu, avšak v pôde je pomerne slušná chémia, takže odoporúčam postupovať opatrne a radšej vo väčších objemoch nádrže – pôda sa veľmi hodí pre pestovanie rastlín. Ak nezoberiem do úvahy pôdu, napokon nie je jej použitie veľmi rozšírené, ide prísne vzaté o neživé zložky. Avšak tieto poskytujú životný priestor najmä pre baktérie, ktoré sa nám starajú o celkový metabolizmus ekosystému akvária. Preto je dôležité, aby sme do dna zasahovali len minimálne, v žiadnom …